Cap.
1 I | naň radostne pozerá; už ho od dvoch rokov nevidela, čo
2 I | ani otcovi neodporuje, ani od matky neodchádza – a tak
3 I | čo na otca pôsobilo, že od radosti až do neba rástol
4 I | stene? Tú môj ded dostal od pána Bočkayho za odmenu,
5 I | Mladý šuhaj, vstanúc od stola, pozeral šable, na
6 I | kráľovský list čítať, prinesený od vojenského kapitána, priševšieho
7 II | tvárička sa len tak ligoce od slniečka, a taká je červená
8 II | kvet. Vojde, rukou si oči od slnca zastierajúc, a pozerá
9 II | dietky,“ ~a usmievajúc sa od radosti, že jej všetko tak
10 III | našom grunte, čože teda títo od nás chcú, čože nám zavadzajú?“
11 III | pravej ruke župana a celý sa od hnevu trasie, zakryje si
12 III | liptovskému pozdravenie: ~ Žiadame od slávneho zemianstva, aby
13 III | veľké práva a slobodný je od všetkej dane, aby bol každú
14 III | utíchli, ale až tak odfukujúc od hnevu a zazerajúc na Böckla. ~
15 IV | tam pradie i počúva reči od chasníkov, okolo neho sa
16 IV | prežierajú sliny i fučia od hnevu; on ale, nič si z
17 IV | dodať ducha, aby nebol horší od svojho otca, starého otca,
18 IV | otca, starého otca, deda i od všetkých predkov až po Ondreja
19 IV | že ho naostatok Anička, od ktorej sa ani nehol, mala
20 IV | zhromaždením tuná povedám, že od tejto chvíle je panna Anna,
21 V | V.~Ned'aleko od Potúrne stojí stará drevená
22 V | ako dáka páva, i bočí .od nás ako čert od kríža. A
23 V | i bočí .od nás ako čert od kríža. A keď človek k nemu
24 V | a čo sa vy hneď všetci od jedu popučíte. Nuž kdeže
25 V | obrazil, keď si prišiel od teba dlh pýtať. Maj pravdu,
26 V | okamih na krk dovliecť. Od Zvolena sme už celkom odseknutí,
27 V | nevesta čaká a on ide preč od nej.“ ~„Ah, to by sme aj
28 VI | a sneh sviští pod nohami od zimy drobčiacich vojakov;
29 VI | vojakov; stromy len tak kvitnú od mrazu, a ľudia si dúchajú
30 VI | otriasajú si zmeravené ruky od zimy. A predsa nemecké sem
31 VI | Vojaci sa obzrú, skočia od ohňa a volajú: „Stoj!“ ~„
32 VI | tomto svete vyhlivieť, aby od hladu neumrel. ~„A komu
33 VI | všetko jedno! My vás všetkých od vašich pánov oslobodíme
34 VII | sám chodí teraz po Liptove od jedného pána k druhému i
35 VII | potľapkáva, a on sa teší a rastie od radosti, súc tým na koňa
36 VII | ako som počul, sa už hýbe od Prešporka s Rakúšany; treba
37 VIII| posteli zadriemať, ako tu i od hladu, i od smädu, i od
38 VIII| zadriemať, ako tu i od hladu, i od smädu, i od všetkých jazerných
39 VIII| od hladu, i od smädu, i od všetkých jazerných striel
40 VIII| priniesla, veď ťa tu už od dakoľko dní dal Berčéni
41 VIII| vojaka! Ja som sa dobre od jedu nepopučil i začal som
42 IX | do jasných hviezd, akoby od nich zvestovanie budúcich
43 IX | ale pomaly sa tak odtrhli od stredu svojho, kde Rákóci
44 IX | stotisíc hromov skučí povetrie od vzdychania umierajúcich,
45 IX | vzdychania umierajúcich, od kriku vojska i cvendžania
46 X | niet doma, a deti plačú od hladu, neborká žena sa dosť
47 X | sme mali kde, veď dobreže od hladu nevyhynieme.“ ~„No
48 X | pozor má pyšný, hoc teraz od rán, ktorými je pokrytý,
49 X | obzerajú i merajú pánov od hlavy do päty. „Susedko,“
50 XI | XI.~Od pozostatkov zemianstva liptovského
51 XI | na vŕškoch nad Potúrňou i od Vavrišova silné priekopy,
52 XI | lebo Böckl prichádza zase od Liptova so svojím ľudom,
53 XI | pričom si obaja rozprávajú od slova do slova. Pán Mikuláš
54 XI | vzbudzuje hrúzu, a ľudia, od požiaru ohnivými sa byť
55 XI | môjho, nazdajúc sa, že my od strachu utekáme, i nemysliac
56 XI | druhého, pokiaľ vetrík, od Kriváňa zaviavší, sfúkne
57 XI | národnú a štátnu nezávislosť od habsburskej dynastie vychoval
|