Cap.
1 I | nedbáte – lebo čo vás doňho, keď odpočívate? Hej, ale keď
2 I | keď odpočívate? Hej, ale keď sa zodvihnete zo spania
3 I | zodvihnete zo spania vášho, keď slnce zasvieti nad dvíhajúcimi
4 I | Jeden spomína tie časy, keď ho na rukách nosieval, druhý
5 I | vymýšľaš, daj mu kus mäsa, keď ho máš, potom nech si pohár
6 I | tých vašich školách učíte? Keď ti sedliak panské odrobí
7 I | dobre, bude mať pokoj, a keď nie, dobre, dáš mu štyriadvadsať.
8 I | dobre, dáš mu štyriadvadsať. Keď ti pán ublíži, nepravoť
9 I | vyjdeš na tomto svete.“ ~Keď videl Stanislav, koľko bilo
10 I | zmŕtvychvstanie, z Bystrice doniesol, keď Bethlena korunovať chceli.
11 I | nevestu do domu privedie, keď domov príde, a nebude takým
12 II | sa díva, tak sa díva – až keď sa už dosť a darmo nadíval,
13 III | ďalej, hľadajúc iných, a keď sa ich už hodná kopa nazbierala,
14 IV | behá ako pochabý z izby. Keď príde medzi pánov a do izby
15 IV | či sú to prázdne reči, keď mu chcem dodať ducha, aby
16 IV | obseká uši Turkom a potom, keď ho svet ako-tak pozná, nech
17 IV | vídať, že jej to nie milé, keď jej Böckl dač šepce, alebo
18 IV | jej Böckl dač šepce, alebo keď sa jej ináčej zalieča; bo
19 IV | sa jej ináčej zalieča; bo keď tomuto dačo odpovedá, vždy
20 IV | to ona zo zraku jeho, bo keď ju má na ulici stretnúť,
21 IV | kde ju raz bol uvidel. – A keď dievča dač podobného zbadá,
22 V | brat :a pán brat – a teraz? Keď nás vidí, to sa ti na nás
23 V | nás ako čert od kríža. A keď človek k nemu príde, dobreže
24 V | vyženieš veliteľa z domu, keď si príde dlh pýtať, to je
25 V | je všetko dobre, lebo i keď tento ide žalovať, to sa
26 V | že ťa vraj tým obrazil, keď si prišiel od teba dlh pýtať.
27 V | nie len svet žiť človeku, keď môže robiť, čo sa mu len
28 V | pán vicešpán v Okoličnom, keď sme uňho straniva tých procesov
29 V | či Pánu Bohu, či čertovi, keď je to len nie cudzí. ~„Páni
30 V | a on takto pokračuje: „Keď tak chcete, páni bratia,
31 V | robiť – on sa pozvolil i keď ste vy všetci mlčali.“ ~„
32 VI | hneď čerstvo bežiac, hneď, keď zbadá človeka, sa strácajúc
33 VI | páni, v Štrbe?“ ~„Nebľaboc, keď ti netreba. Kde ideš?“ ~„
34 VI | chudobný človek je rád, keď môže dáko na tomto svete
35 VII | sa zase v radosť premení, keď si pomyslí, že sa sám pán
36 VII | predsa nie hocaká svadba, keď je starejším tak veľký pán.
37 VII | teda dobre, páni bratia, keď je tak, pozajtra sa pohneme
38 VIII| a neprosil sa čert babe; keď ma nechcel dobrovoľne pustiť,
39 VIII| Rákóci už naučil poslúchať. Keď sa ale tento k insurgentom
40 IX | život môj milší ako cudzí, keď vidím, že by som i s obetovaním
41 IX | mu pesničku pohrebnú, a keď už tak leží, zavolá posledný
42 IX | ktože ich bude opatrovať, keď ja zahyniem!“ „Hrom sa mu
43 IX | Rákóciho, ktoré predtým, ako keď rieka vystúpi zo svojho
44 IX | Obidvaja sú zakrvavení, a keď vojsko nepriateľské ich
45 X | čo vezme hriešny človek, keď sa ti na poli nič neurodí,
46 X | len vždy plať a plať, a keď nemáš odkiaľ, poberú ti
47 X | máš, či nemáš, len daj, a keď nemáš, ostatnú smidku ti
48 X | iba k Pánu Bohu. obrátiť, keď ho na svete všetko opustilo. ~„
49 X | Nemci, zoblečú ťa donaha, keď im nemáš čo dať; zo dňa
50 X | sužuje, ako sa mu len páči. Keď sa zachce kurucovi lebo
51 X | Počúval, čo hovorili, a keď dovraveli, opýtal sa ich
52 XI | Hajster na pomoc príde. ~Keď tak dlhý čas dobývanie hradieb
53 XI | byť na koni, i chladný, keď pracovať treba; ale on zná
54 XI | poctu robiace; na jar zas, keď začínajú kopnieť krtínce
|