Cap.

 1 III |        hrmen striel do jeho matere, tu sme my na našom grunte,
 2 III |      odstúpia – prvší je zeman, ako tu dáky si odkundes, čo sa
 3 III |           ho, sem medzi prsty!“ – A tu ruvačke ani konca, ani kraja,
 4 III |      zemianstvo! Zhromaždili sme sa tu, aby sme vôľu kráľa nášho
 5 III |         zakričí dakto. „Čože nám vy tu po latinsky čítate? To my
 6 III |           troška po latinsky vedia. Tu ide o našu kožu, čítajte
 7 III |        vstane: „Páni bratia, všetko tu proti obyčaji ide; insurekcia
 8 III |         svetom, nevídal. A ktože dá tu daň? Ja nie, a sedliak neborák
 9 III |           daní striasli? A ešte nám tu dakoho na exekúciu posielajú.
10 III |            nie slobodní? – Títo nám tu chcú slobodu odňať, nuž
11 III |       palotu cez najbližšie dvere. ~Tu župan, pán Mikuláš Illešházy,
12 IV  |         izby medzi biele pohlavie a tu nájde samú vľúdnosť k sebe.
13 IV  |        vrtiaceho človeka. On sa ale tu netrpezlivo obzerá po jednom
14 IV  |             milosť, čože pannu Annu tu von zadržiavate, veď bez
15 IV  |             bez jej vlastnej vôle. ~Tu bolo všetko živo. Mladí
16 IV  |       Mikulášovi, svojmu susedovi. ~Tu je hlučne; páni sa obracajú
17 IV  |          krásnu susedku, ktorá tiež tu i tu naň očkom zahodí, hoc
18 IV  |            susedku, ktorá tiež tu i tu naň očkom zahodí, hoc hneď
19 V   |            zemania ku porade zišli. Tu sa plno zemianstva vo veľkej
20 V   |           vezme, nech vstane.“ ~Ale tu celá horlivosť ustala; každý
21 V   |       pozeral do zeme vidiac, že to tu veru nejde do žartu, i že
22 V   |           veru nejde do žartu, i že tu nielen trocha kriku treba,
23 V   |   podvoľujem vyplniť vôľu vašu.“ ~A tu všetci zhlboka vzdychli
24 VI  |        Muráňom a Liptovom pretrhlo, tu býva a zhrieva sa okolo
25 VII |            staršími do druhej izby. Tu sa ešte pripíja, poháre
26 VII |      rozkazuje doma, či vieš? My si tu rozkazovať nedáme.“ A potom
27 VII |            obzvlášte v čas vojny.“ ~Tu zastal – a zhromaždenie
28 VIII| odoberajúcich sa v dome Václavovom. Tu je bolestné lúčenie. Mladá
29 VIII|             vám všetko jedno, či my tu zhynieme, či nie. Ale, moje
30 VIII|             si kúri z dýmky svojej, tu hrdý zeman uhorský vysukuje
31 VIII|            pán Rákóci ide“ ozývajú. Tu sa celý tábor dvíha na nohy;
32 VIII|       teplej posteli zadriemať, ako tu i od hladu, i od smädu,
33 VIII|     vypovedal: „Nuž, kdeže si sa ty tu vzal, hriešna duša, či si
34 VIII|             búrka priniesla, veď ťa tu už od dakoľko dní dal Berčéni
35 VIII|          prídem ti domov, nuž sa ti tu začnú naše ženy smiať, že
36 VIII|         povedal: ,Nuž, kdeže ste sa tu vzali, pán brat?“ Pomysli
37 VIII|           vo meno božie už skoro.“ ~Tu zahučali bubny, trúby zavrešťali
38 IX  |             kde Rákóci rozkazuje; a tu káže Očkaj na jednom, Berčéni
39 IX  |            som ja to nevedel, že to tu tak naozaj bude,“ povedá
40 IX  |            Druhý zase: „Ej, veru to tu nejde do žartu,“ na čo tretí: „
41 IX  |            ako všetci čerti, veď to tu na nič iného nehľadia, lenz
42 IX  |          ruka moja!“ – “Ešte by nás tu naostatok pobili, poďme
43 IX  |           všetkých strán obstúpilo, tu uchytí Stanislav uzdu smutného
44 X   |    nevyhynieme.“ ~„No dobre, dobre, tu máte peňazí,“ i hodil im
45 X   |          Hybajte, blázni, čo by ten tu robil?“ ~„Hm, veď nám povedal
46 XI  |            za ten čas umrela, teraz tu gazduje matka mladej panej,
47 XI  |           Na deň Všechsvätých počuť tu po polnoci bolestné zvony
48 XI  |             plachtou bieleho snehu, tu vystupujú zo zeme dávno
49 XI  |             vystupujú zo zeme dávno tu zhynulí bojovníci, púšťajúc
50 XI  |       pomodlí sa za nevinné dušičky tu bez poslednej spovedi, bez
51 XI  |            pri Trenčíne, zamenil si tu iba názvy miesta boja. Veľké