Cap.

 1 I   |      pred dvanástimi roky. A on ani otcovi neodporuje, ani od
 2 I   |       on ani otcovi neodporuje, ani od matky neodchádza – a
 3 I   |        Och, Bože môj, veď vy to ani chvíľu doma posedieť neviete.
 4 I   |       ste vy bývali.“ ~„To, to, ani mu nič iného nechybí,“ okríkne
 5 II  |   svojich. ~Mladý šuhaj stojí – ani sa nepohne, ani nezadýchne –
 6 II  |         stojí – ani sa nepohne, ani nezadýchne – i pozerá na
 7 III |      pozerajúc, akoby sa mu naň ani hľadieť nechcelo. Vo všetkých
 8 III |        Ľaľa, ešte nám naostatok ani do stolice prístupu nedajú!
 9 III |    medzi prsty!“ – A tu ruvačke ani konca, ani kraja, až Böckl
10 III |         A tu ruvačke ani konca, ani kraja, až Böckl k obloku
11 III |         a sedliak neborák nemá, ani čo by len na raz do úst
12 III |        i zviaže nám ruky, že sa ani hnúť nebudeme môcť. Čo robíte.
13 IV  |      ale teraz mi o tom nehovor ani slova, lebo – ale počkaj,
14 IV  |        ňom varí, hoc ešte skoro ani vedno nehovorili; vyčítala
15 IV  |  naostatok Anička, od ktorej sa ani nehol, mala dosť i povedala
16 IV  |         ja domáca, a veru ja to ani nezasluhujem.“ ~„Zasluhujete,
17 V   |        ti nám ten oplan už viac ani dobrého slova nedá. Hej,
18 V   |       nás vidí, to sa ti na nás ani neobzrie a tak si vykračuje,
19 V   |       pyšný? – Hej, neľutuje on ani chleba, ani vína – a onehdy
20 V   |         neľutuje on ani chleba, ani vína – a onehdy nám povedal: „
21 V   |       len zapáči a sa mu pritom ani vlas na hlave nepohne?“ ~„
22 V   |        nedbám, ale o Nemcovi mi ani slova. Veď ja viem, povedal
23 V   |         Rákócim ale si nemusíte ani len frčku dať vylepiť a
24 V   |         zachceš, a nikto ti len ani slova nepovie. Za peniaze
25 VI  |         všetky strany, i neujde ani len to najmenšie zašuštenie
26 VI  |        čože by ja prisahal, veď ani neviem, o čom vec ide –
27 VII |    chýbalo, teraz sa ti. už len ani z domu nepohne, a tak ja
28 VII |      hovor, výskanie, spievanie ani neprestáva. Jeden tančí,
29 VII |     horelo, takže nikdy nebolo, ani nebude hlučnejšej svadby
30 VIII|     smúti jej srdce, bo sa ešte ani nepotešila s manželom svojím,
31 VIII|   dôverne požila; a tak sa ešte ani len neosmelí ho prosiť,
32 VIII|   makový kvet v mladosti aby ťa ani vetrík neovial. Ach, nechoďže,
33 VIII|    statočného človeka; u nás sa ani psi tak pod holým nebom
34 VIII|      Nech som dobrý, nekážem mu ani len sa ma dotknúť, lebo
35 VIII|        skorej mohol rozkazovať, ani neškrkne, taká ošemeta ale,
36 IX  | neopúšťajúc vodcu a pána svojho ani vo dne, ani v noci. Pod
37 IX  |         pána svojho ani vo dne, ani v noci. Pod plášťom šedivej
38 IX  |         dákosi smele pohliadnuť ani na teba, ani na nás.“ ~„
39 IX  |         pohliadnuť ani na teba, ani na nás.“ ~„Buď pokojný,
40 IX  |         opovrhujúc nami, si nás ani hore nevezme.“ ~Berčéni
41 IX  |         mi je na tom, hoc by sa ani viac neodhodilo; ale to
42 IX  |      potokom tečie, takže by ho ani nebolo poznať dorúbaného,
43 IX  |           Hej, veru si ja nedám ani len frčku vylepiť, veď som
44 X   |    susedko,“ povie druhý, „múky ani za mak, soli ani za štipku
45 X   |           múky ani za mak, soli ani za štipku niet doma, a deti
46 X   |       požehnal. Tak nemá človek ani vo dne, ani v noci pokoja,
47 X   |         nemá človek ani vo dne, ani v noci pokoja, každý ho
48 XI  |     zrovnaná i neušla tam smrti ani len jedna živá duša. Stalo
49 XI  |              Nepoznať už viacej ani šľaku po Svätom Duchu; ale
50 XI  |     Thököly, čo nezmenila v ňom ani cisárom nanútená katolícka
51 XI  |          Františka II. nezradil ani po porážke a odišiel s ním