Cap.

 1 I   |         zvŕtať, štvrtý vraví že mu kuše zo šindľa robieval,
 2 I   |        Ej, čo tam vymýšľaš, daj mu kus mäsa, keď ho máš, potom
 3 I   |    pokoj, a keď nie, dobre, dáš mu štyriadvadsať. Keď ti pán
 4 I   |        môj nebohý otec, Pán Boh mu daj veselé zmŕtvychvstanie,
 5 I   |         mlátiť a rabovať, čo sa mu len zachcelo.“ ~Mladý šuhaj,
 6 I   |         nech som dobrý, bude sa mu kečka pariť.“ ~„Pán Rákóci
 7 I   |       vy bývali.“ ~„To, to, ani mu nič iného nechybí,“ okríkne
 8 I   |       sa otec „iba to. Na čerta mu je žena v týchto časoch,
 9 I   |         starosť a trápenie. Len mu uviaž: húžvu na krk a potom
10 I   |      nech ma čert vezme, radšej mu popredku krk vykrútim.“ ~
11 III |      každom zemanovi i hovoriac mu hneď hlasitejšie, hneď pošepky
12 III |       bokom pozerajúc, akoby sa mu naň ani hľadieť nechcelo.
13 III |        to budeme trpieť? Utrite mu nos, utrite!“ Tak kričí
14 III |     poznovu hučať začína, čo sa mu neľúbi, že si Böckl skoro
15 III |       Rozkazujeme spolu, aby sa mu všetka česť preukazovala;
16 III |         preukazovala; kto by sa mu ale, alebo ktorému z ľudí
17 IV  |        tiež nie po srsti, a tak mu opadli krídla i kedy-niekedy
18 IV  |    ohlási sa matka, „dajteže vy mu pokoj; nuž nechže sa ono
19 IV  |         sú to prázdne reči, keď mu chcem dodať ducha, aby nebol
20 IV  |        dač podobného zbadá, nie mu je viac treba, už ono vie,
21 V   |        psy nevyženie; preto sme mu už neraz :zavolali: ,Počkaj,
22 V   |   nedostane i ubijú ho a plakať mu nedajú, i musí ešte iných
23 V   |  človeku, keď môže robiť, čo sa mu len zapáči a sa mu pritom
24 V   |        čo sa mu len zapáči a sa mu pritom ani vlas na hlave
25 VI  |       nadarmo? Dolu s ním! Dolu mu tú tanistru! Zajmite ho!“
26 VI  |      strácajú ho sem-tam. Jeden mu z pliec tanistru odtrhuje,
27 VI  |         dobre ho zakváče, takže mu brada v ruke zostane. Žobrák
28 VII |        cez Spiš do Liptova, kde mu celé zemianstvo prísahu
29 VII |          Ja pán, ty pán, My sme mu poslušnosť prisahali síce,
30 VII |         zastal – a zhromaždenie mu hrozne na slávu zavolalo.
31 VIII|        ešte rád musí byť, ak sa mu dajú na nej do sýtosti vyspať. –
32 VIII|         daných vodcov, a my sme mu to sľúbili; ale Berčéni
33 VIII|       už celý svet  jeho, už ti mu také rohy narástli, že chce
34 VIII|         Nech som dobrý, nekážem mu ani len sa ma dotknúť, lebo
35 VIII|         len sa ma dotknúť, lebo mu všetky zuby vybijem, až
36 VIII|       polievka zaleje i obsekám mu uši, že mu bude dosť.“ ~„
37 VIII|     zaleje i obsekám mu uši, že mu bude dosť.“ ~„Nuž a čože
38 VIII|         na moj hriešnu dušu som mu i to nezamlčal, že ja jemu
39 VIII|   považských nezastihol, musíme mu ich teda zaprieť, i pohneme
40 IX  | Naposledok spadne z koňa, šabľa mu vypadne z ruky, zazvoniac
41 IX  |       vypadne z ruky, zazvoniac mu pesničku pohrebnú, a keď
42 IX  |      keď ja zahyniem!“ „Hrom sa mu do duše i s dragvoňom, veď
43 X   |   hovorí druhý, „príde pán, dať mu musíš, i plať do stolice –
44 X   |         každý ho sužuje, ako sa mu len páči. Keď sa zachce
45 X   |    navlas naň ponáša, ako čo by mu z oka vypadol.“ ~„I mne
46 X   |       pôjde taký pán a tento je mu navlas podobný.“ ~„Čo? Choďte
47 XI  |      Ona sa ho vypytuje, ako sa mu v bitkách vodilo, a on jej