Cap.

 1 I   |     prišiel neznámemu otvoriť. Po malej chvíli bol celý dom
 2 I   |        škôl odišiel. Hladká ho po hlave, prituľuje ho k srdcu
 3 I   |      syn môj, dobre máš, to je po zemiansky. Vidíš tamto tú
 4 II  |         plačkajúc a brodiac sa po jarku, vyháňajú hus i na
 5 III |        Tam sa páni prechádzajú po rínku, brnkajú šabľami a
 6 III |       tak robí. Plno vojska sa po ulici snuje a zazerá na
 7 III |      na uzde vašich zemanov! – Po týchto slovách sa vzbúri
 8 III |        utíchne. Böckl si sadne po pravej ruke župana a celý
 9 III | zakričí dakto. „Čože nám vy tu po latinsky čítate? To my nerozumieme
10 III |       a nielen tých, čo troška po latinsky vedia. Tu ide o
11 III |    vyprázdnili, nakladáme, aby po niekoľko mesiacov na každý
12 IV  |      ale tu netrpezlivo obzerá po jednom i druhom kúte a nenájduc,
13 IV  |    Stanislavovi je to tiež nie po srsti, a tak mu opadli krídla
14 IV  |       i od všetkých predkov až po Ondreja kráľa? – Ale nie,
15 V   |       bratia, len dobre kričte po mojej strane a dostanete
16 VI  |      sa okolo vatry. ~Vtom ide po ceste starý, zhrbený, bradatý
17 VI  |      chudobný človek, čo chodí po druhých ľuďoch.“ ~„A odkiaľ
18 VI  | netreba. Kde ideš?“ ~„Ach, nuž po dobrých ľuďoch, nuž čo kto
19 VII |    Považie a i sám chodí teraz po Liptove od jedného pána
20 VII |       i ako vychýreného kuruca po pleci potľapkáva, a on sa
21 VII |     súc tým na koňa posadený. ~Po večeri išla mládež do jednej,
22 VII |      sa prišiel. –Ja ťa naučím po kostole hvízdať!“ ~„Ale
23 VIII|      šatkou oči, slzy jej tečú po bielej tvári, i smúti jej
24 VIII|   zmizol celý sprievod, pričom po záhumniach hľadiaci i zrakom
25 VIII|     Sedmohradčan, pozerá vôkol po krásnych dolinách, tam si
26 VIII|       spievajú, iní zas chodia po dedinách a poliach niečo
27 VIII|  odznaky táborov. ~Ráno svitá; po tábore sa hlasy „pán Rákóci
28 VIII|    dobre bude,“ a potľapkal ma po pleci.“ ~„Hm,“ odpovie druhý, „
29 IX  |    stratí sa myseľ v šumiacich po tichu vlnách, i v obraze
30 X   |   človek, kde chceš, s palicou po dobrých ľuďoch.“ ~„Veru
31 XI  |        Unavený Rákóci si ľahol po večeri a šiel na odpočinok;
32 XI  |        rozchádzajú sa sčiastky po izbách domu, sčiastky do
33 XI  |   ticho, ale sviece ešte horia po celom dome Stanislavovom. ~
34 XI  |        sa s ňou, s ňou jedinou po prvý raz v živote. Vie on
35 XI  |     Anička to vidiac, hladí ho po tvári, hľadí dnu do očú,
36 XI  |    hľadí dnu do očú, hladká ho po lícach i hlave – a zabudne
37 XI  |        mečom v ruke ako mátohy po ulici. ~Na dvore Stanislavovom
38 XI  |   Nepoznať už viacej ani šľaku po Svätom Duchu; ale roľník
39 XI  |      deň Všechsvätých počuť tu po polnoci bolestné zvony hučať
40 XI  |   katolícka výchova v Čechách. Po prejavoch nepriateľstva
41 XI  |    vymrela habsburská dynastía po meči. V povesti ide o anachronizmus,
42 XI  |     Františka II. nezradil ani po porážke a odišiel s ním
43 XI  |   nazvali „Bleskom“ Rákócziho. Po bitke pri Trenčine (1708)
44 XI  |      zradil až koncom augusta. Po trenčianskej porážke sa