Cap.

 1 I   |      zemské, a syn váš sa vracia k vám i objíma vás dušou plamennou,
 2 I   |    rodnej dedine svojej, prišiel k domu otca svojho a zaklepal
 3 I   |        ho po hlave, prituľuje ho k srdcu a mazná sa s ním,
 4 I   | vojenského kapitána, priševšieho k nám na exekúciu. Ale nech
 5 II  |         Odrastlé deti idú plátno k potoku vystierať a malé
 6 II  |      Tatry. Čelo ich sa dvíha až k oblakom; hoc je leto, predsa
 7 III |          umĺkla; všetko sa hrnie k ruvanici. ~Vtom sa na obloku
 8 III |       konca, ani kraja, až Böckl k obloku príde a pokýva vojsku,
 9 III |       vašej lásky a privrženosti k veciam pospolitým. Teraz,
10 III |       Valskehlianskeho kapitána, k vám, dotiaľ v Liptove ostať
11 III | posielajú. aby z nás vysilil to, k čomu chuti nemáme. A či
12 III |         Böckl i so svojimi ľuďmi k vám do Svätého Ducha na
13 IV  |         stave, rode, predkoch, a k tomu si vždy pofarbí, pri
14 IV  |         a tu nájde samú vľúdnosť k sebe. Panenky sa nepýtajú,
15 IV  |          okom hľadal, vyšiel von k domácej panej: „Prepánaboha,
16 IV  |        potom sa pobral a odišiel k pánu Mikulášovi, svojmu
17 V   |      čert od kríža. A keď človek k nemu príde, dobreže ťa so
18 V   |          sme prinútení utiecť sa k pánu Rákócimu, ktorý podľa
19 V   |   Rákócimu, ktorý podľa chýru až k Muráňu došiel.“ ~„Tak je,
20 V   |     treba nám teda tiež i naviac k tomu pracovať, aby sa ono
21 VII |          Liptove od jedného pána k druhému i je už všade ako
22 VII |         si fúzy, čiapku si nabok k uchu pritlačí a ustavične
23 VII |          zemianstvo! Prišiel som k vám na žiadosť vašu, ničím
24 VII |          všetko, čo začínam, len k vášmu dobrému smerovať má.“ ~„
25 VIII|         Stanislav smutne pritúli k sebe drahú svoju, i matičku
26 VIII|   každého strcať. Ja som prišiel k nemu pýtať sa, aby mana
27 VIII|        stojí nepohnute, akoby ho k zemi prikoval, bo ho Rákóci
28 VIII|      poslúchať. Keď sa ale tento k insurgentom horno-uhorským
29 VIII|           kde sa predtým hluk až k nebu ozýval, je teraz pusto
30 IX  |    cisárske už mám v ruke a ešte k tomu hodný závdavok. Dobre,
31 IX  |         Priblížili sa obe krídla k Nemcom i sekajú ich; ale
32 X   |       bodaj by to radšej Pán Boh k sebe pobral.“ ~„Veru, pravdu
33 X   |      nemá človek nikde inde, iba k Pánu Bohu. obrátiť, keď
34 X   |      zôkol-vôkol, i priblížil sa k sedliakom. Počúval, čo hovorili,
35 X   |        ale skoro!“ I obrátiac sa k druhému, vypovie: „Škoda,
36 X   |         chceli.“ I zase si sadli k stolu mladý pán ale, vyjdúc
37 XI  |          zhasínať začína. ~Akoby k dovŕšeniu práce vyberie
38 XI  |   šiatrov. – Stanislav prehovorí k Rákócimu i k pánom bratom: „
39 XI  | Stanislav prehovorí k Rákócimu i k pánom bratom: „Nemci sa
40 XI  |    pohliadol, čo sa robí, a zase k vojsku odišiel. A tak kvitne
41 XI  |          svieti krásne a velebne k pohrebu. – Hoj, Stanislav,
42 XI  |          Trenčine (1708) prešiel k cisárskym a bol v ich vojenských
43 XI  |        sa Rákócziho odboj blížil k neodvratnému koncu. ~  ~