bold = Main text
   Cap.                                     grey = Comment text

 1 I     |        sa mu kečka pariť.“ ~„Pán Rákóci sa blíži,“ povedal na to
 2 VII   |          Prešporku odtiahol, tak Rákóci slobodne prešiel cez Spiš
 3 VII   |          až na dakoľko pánov. Už Rákóci poslal všetko vojsko dolu
 4 VII   |      svadba vo Svätom Duchu; sám Rákóci je starejším Aničky, dcéry
 5 VII   |        si pomyslí, že sa sám pán Rákóci do jedného poctivého príbytku
 6 VII   |        hlavou hrde potriasa. Pán Rákóci ho pritom i ako starého
 7 VII   |       išla mládež do jednej, pán Rákóci so staršími do druhej izby.
 8 VII   |      ešte niečo v nej. ~Vtom pán Rákóci káže, aby bolo ticho, a
 9 VII   |        ktože nám rozkáže!“ ~„Pán Rákóci rozkazuje,“ ~„No nech si
10 VII   |        hrdlom: „Vivat Franciscus Rákóci, vivat!“1 ~Rákóci sa pokloní
11 VII   |     Franciscus Rákóci, vivat!“1 ~Rákóci sa pokloní i na jednu, i
12 VII   |         spomedzi zhromaždených. ~Rákóci sa pokloní i pokračuje ďalej: „
13 VII(1)|        lat. „Nech žije František Rákóci, nech žije!“
14 VIII  |      utratiť iných svojich. ~Pán Rákóci sa odobral do Okoličného,
15 VIII  |          po tábore sa hlasy „pán Rákóci ide, pán Rákóci ide“ ozývajú.
16 VIII  |       hlasy „pán Rákóci ide, pán Rákóci ide“ ozývajú. Tu sa celý
17 VIII  |     bratko, čo sa ti mi nestalo. Rákóci nám kázal, aby sme poslúchali
18 VIII  |         mihu oka v radoch stojí. Rákóci s mnoho pánmi ide na vranom
19 VIII  |        ho k zemi prikoval, bo ho Rákóci už naučil poslúchať. Keď
20 VIII  |        pána Rákóciho, vivat!“ ~A Rákóci zaďakuje i silným hlasom
21 IX    |         neávisť. ~Raz večer sedí Rákóci pod holým nebom na veľkom
22 IX    |    plášťom šedivej noci premýšľa Rákóci, premýšľa, pozerá do jasných
23 IX    |        nie ku golieru prišití.“ ~Rákóci pokývol, Václav s ním do
24 IX    |       toho víťazstva, hoc bude i Rákóci na vrchu? Čím sa ti on môže
25 IX    |         A či vieš, ako nás uráža Rákóci? Predtým sa len nám pchal,
26 IX    |       môj,“ ozve sa Očkaj, „dnes Rákóci, zajtra my panovať budeme.
27 IX    |       žalostí šľachetný muž; ale Rákóci nepočúva i neodpovedá. –
28 IX    | rozdráždené sršne rútia na seba. Rákóci lieta na koni i volá, dáva
29 IX    |          Nemci postupujú nazad. ~Rákóci kričí: „Ľavé i pravé krídlo
30 IX    |       strašnými rozkazy, bo chce Rákóci vohnať do vody silu nemeckú,
31 IX    |    odtrhli od stredu svojho, kde Rákóci rozkazuje; a tu káže Očkaj
32 IX    |         Hoj, zatrasie sa, hnevom Rákóci, zablyští očima starý Václav,
33 IX    |          drobné kusy telo jeho. ~Rákóci opúšťa stanovisko hlavného
34 IX    |       ich skoro dohoniť nemôžu. ~Rákóci ale ako skala stojí v prostriedku
35 IX    |  desiatimi smrťami odkupujúceho. Rákóci len seká a tlčie, Stanislav
36 X     |      viete vy čo, tadiaľto pôjde Rákóci, chlap veľký, čiernych vlasov,
37 X     |          akože sa menuje?“ ~„Nie Rákóci?“ ~„Hej, hej, ten Rákóci!“ ~„
38 X     |         Rákóci?“ ~„Hej, hej, ten Rákóci!“ ~„Hybajte, blázni, čo
39 XI    |        sa pyšne vypínajú valy, a Rákóci rozkazuje ešte verným svojim
40 XI    |          zaplačú horko. ~Unavený Rákóci si ľahol po večeri a šiel
41 XI    |        pri strašných požiaroch. ~Rákóci ušiel do Poľska; Böckl je