Cap.

 1 I   |        kapitána, priševšieho k nám na exekúciu. Ale nech som
 2 III |         veď i my vieme, že ste nám dakedy tiež dač dobrého
 3 III |    teda títo od nás chcú, čože nám zavadzajú?“ kričí jeden
 4 III |        dáky si odkundes, čo sa nám pod nohy mätie! Ľaľa, ešte
 5 III |     pod nohy mätie! Ľaľa, ešte nám naostatok ani do stolice
 6 III |       lap, či ho vidíš, ako sa nám vysmieva! Sem ho, sem medzi
 7 III |  postoj!“ zakričí dakto. „Čože nám vy tu po latinsky čítate?
 8 III |       ide o našu kožu, čítajte nám tak, ako my rozumieme!“ ~„
 9 III |       do horných stolíc milého nám kráľovstva uhorského. Insurekcia
10 III |  zloženo bolo. Posielame pána, nám verného Fridricha Vilhelma
11 III | všetkých daní striasli? A ešte nám tu dakoho na exekúciu posielajú.
12 III |        my nie slobodní? – Títo nám tu chcú slobodu odňať, nuž
13 III |        s mnoho tisícmi a ľahko nám je na krku. i zviaže nám
14 III |       nám je na krku. i zviaže nám ruky, že sa ani hnúť nebudeme
15 V   |       chcete, paprčiť. Ved' ti nám ten oplan už viac ani dobrého
16 V   |    chleba, ani vína – a onehdy nám povedal: „Páni bratia, len
17 V   |    slova. Veď ja viem, povedal nám to pán Václav, i pán vicešpán
18 V   |     Svätom Duchu stalo. Hrozné nám nebezpečie nastáva, bo Böckl
19 V   |    odišiel do Levoče a môže sa nám každý okamih na krk dovliecť.
20 V   |       zo všetkých strán; treba nám je teda odhodlanosti, ak
21 V   |       nemôžeme – a práve preto nám je treba v núdzi poslať
22 V   |   nebezpečenstva tohoto, treba nám teda tiež i naviac k tomu
23 VI  |        My nevieme nič, čože je nám do toho, o tom sa pánov
24 VI  |    slúžili?“ ~„Ach, nuž všetko nám je jedno, či nám tak, lebo
25 VI  |        všetko nám je jedno, či nám tak, lebo tak psotu trieť;
26 VI  |        vám lepšie bude; ale vy nám musíte byť verní. Starý,
27 VI  |     byť verní. Starý, prisahaj nám vernosť!“ ~„Ach, nuž čože
28 VII |    páni, ticho!“ ~„Nuž a ktože nám rozkáže!“ ~„Pán Rákóci rozkazuje,“ ~„
29 VII |      umierať musíme, hoc by sa nám i nechcelo obzvlášte v čas
30 VII |    Prešporka s Rakúšany; treba nám je teda, aby sme sa čím
31 VIII|       sa ti mi nestalo. Rákóci nám kázal, aby sme poslúchali
32 VIII|       sme poslúchali ním samým nám daných vodcov, a my sme
33 VIII|     Hajster sa už pohol oproti nám, a nám je jedno, kdekoľvek
34 VIII|      sa už pohol oproti nám, a nám je jedno, kdekoľvek sa s
35 IX  |   uráža Rákóci? Predtým sa len nám pchal, nám líškal – a teraz
36 IX  |      Predtým sa len nám pchal, nám líškal – a teraz si sedí
37 IX  |       bojovať nadarmo.“ ~„Azda nám kráľ odpustí,“ volá druhý. ~„
38 X   |  Mladší zavolá: „Krčmárka, daj nám dač zajesť, ale skoro!“
39 X   |       ten tu robil?“ ~„Hm, veď nám povedal ten pán, že tadiaľto
40 XI  |        stávať mal, i prechoval nám pamiatku miesta toho, kde