1205-klobu | knaz-noha | nohac-prich | prici-udatn | udeli-zmras | zmrtv-zupan
bold = Main text
Cap. grey = Comment text
501 VII | svadbu. povolané. I spojil kňaz Stanislava s Aničkou, udeli1
502 VIII | nevolali: „Nech Pán Boh živí knieža naše, pána Rákóciho, vivat!“ ~
503 XI | 1735), syn sedmohradského kniežaťa Františka l. Rákócziho,
504 XI | bývali dotiaľ sedmohradskými kniežatmi. ~Illešházi – Mikuláš Illésházy (
505 I | nebude! Vtedy mohol človek, koho len chcel mlátiť a rabovať,
506 IV | vody a straka si sadne na kôl i nazad privoláva predošlé
507 V | už sa naspäť do starej koľaje navrátiť nemôžeme – a práve
508 I | povedá, že ho v kolíske kolimbával, tretí hovorí, že ho učil
509 I | nosieval, druhý povedá, že ho v kolíske kolimbával, tretí hovorí,
510 I | Slovákov. Pozrel šuhaj na kolísku svoju a zhliadol ju vo sne
511 XI | Rákócziho, hlavný vojenský komisár kuruckého územia a hlavný
512 III | kričí jeden za druhým bez konca-kraja, oči im iskria, ruky sa
513 II | hoc je leto, predsa sú ich končiare snehom pokryté a biely sneh
514 XI | kurucov zjavne zradil až koncom augusta. Po trenčianskej
515 XI | odboj blížil k neodvratnému koncu. ~ ~
516 III | Liptovom, takej búrlivej kongregácie.~~
517 I | Pozajtra pôjdeme do Mikuláša na kongregáciu, kde sa bude kráľovský list
518 XI | vojnu nosievať tvoj vraný koníček, nepoihrá si už viac šablička
519 XI | zaviavší, sfúkne ich, neurobí koniec vojne už dávno zahynulých
520 IV | okamženie sedia železníci na koňoch i opierajú sa proti zemianstvu,
521 XI | Vavrišovom, Jakubovany a Konskou pusté trasoviská kde dakedy
522 III | iných, a keď sa ich už hodná kopa nazbierala, zhovárajú sa
523 XI | na jar zas, keď začínajú kopnieť krtínce i čierne hlávky
524 I | Bystrice doniesol, keď Bethlena korunovať chceli. Hej, boliže to časy;
525 IX | rieka vystúpi zo svojho koryta, bolo pokrylo považské okolie;
526 IV | rútiacemu sa na nich so šabľami, kosami, fokošmi a skalami. Ľahko
527 IX | hrozným. ~Ako klasy na poli, kosci podsekávané, padajú mŕtvi
528 II | odpočívali. Ponáhľa sa sedliak s kosou kosiť dozretú trávu na poľany
529 VIII | rozvaľujú i naťahujú sa, až im kosti vo stavcoch praštia, v druhom
530 VI | Komu Pán Boh nedal, tomu kováč neukuje.“ ~„E, ba je nie
531 IX | Nuž a čože, keby i dačo kovali, či nemáš šable zahladiť
532 IV | pani si zas pradie pri kozúbku i premýšľa. Pán Václav len
533 IV | pôjdu do Tatier na divé kozy; Böckl behá ako pochabý
534 VI | zašuštenie stromu uchu jeho. Kráča neistým krokom, hneď čerstvo
535 I | svojou nazýval. Neligotal sa kraj jeho v bleskoch slávy. ~
536 IV | prichádzajú nové, zastanú si nad krajinou, i sniežik ľahký ako páper,
537 III | dovolenia, daň bez privolenia krajiny – to nikto nikdy, ako je
538 XI | popravili v Nových Zámkoch. ~královič Marko – historická postava
539 VIII | čiernooký Srb pesničku o kráľovičovi Markovi, tam zas leží dakoľko
540 I | kongregáciu, kde sa bude kráľovský list čítať, prinesený od
541 III | horných stolíc milého nám kráľovstva uhorského. Insurekcia táto
542 III | Teraz, prosím, počujme vôľu kráľovu.“ ~Na tieto slová zakričí
543 IV | Stanislav pozrie kedy-nekedy na krásnu susedku, ktorá tiež tu i
544 VIII | Sedmohradčan, pozerá vôkol po krásnych dolinách, tam si spieva
545 I | Stanislav na všetko len krátko odpovedal a rozprával dačo
546 XI | prosím vás teda, páni, na krátku večeru do Svätého Ducha.“ ~
547 X | vojdú dnu Mladší zavolá: „Krčmárka, daj nám dač zajesť, ale
548 X | mladší z pánov, hľadajúc krčmárku; a sedliaci sa ho, zložiac
549 X | hodinku zadupotajú kone pred krčmou, dvaja jazdci zastanú, uviažu
550 II | pozerá na kvieťa; potom vezme krhličku, pokropí kvetné hriadky
551 VI | tú tanistru! Zajmite ho!“ kričia vojaci jeden na druhého
552 IV | vtom sa pobúri zemianstvo kričiac: „Zabi ho, zabi ho, holomka!“
553 V | Páni bratia, len dobre kričte po mojej strane a dostanete
554 IV | húska popadáva. Húska opustí krídelcia, neverná lastovička ubieha
555 IX | jednom, Berčéni na druhom krídle obrátiť sa svojim a zbrojnou
556 IX | Rákóci kričí: „Ľavé i pravé krídlo otočuj nepriateľa!“ ~A Stanislav
557 III | zemianstvo sa za nimi s hrozným krikom hrnie. Ale na ulici je ešte
558 VI | Pochválen buď Pán Ježiš Kristus,“ vypovie žobrák s odŕhaním. ~„
559 II | pobozkať chceli. Tam stojí Kriváň, je ako lúka zelený driek
560 VI | milostivý vám odpusť za túto krivdu, ktorú mi robíte,“ odpovedal
561 IV | ako jastrab na holuba, krivým okom zaškúli. ~Medzitým
562 V | bočí .od nás ako čert od kríža. A keď človek k nemu príde,
563 XI | kuruc – (zlat. crutiatus, križiak) názov pre uhorského povstalca
564 XI | ale to uzrevší prežehná sa krížom i pomodlí sa za nevinné
565 XI | už viac šablička tvoja na krkoch nepriateľských, nezaplače
566 III | tisícmi a ľahko nám je na krku. i zviaže nám ruky, že sa
567 XI | zas, keď začínajú kopnieť krtínce i čierne hlávky svoje vyzdvihovať
568 XI | Na dvore Stanislavovom je krutá bitka. Böckl sa pení hnevom
569 IV | chasníkov, okolo neho sa krútiacich, vypravované. ~Práve dnes
570 IV | Domáca dcéra pomáhala matke i krútila sa sem i tam; otec zabával
571 VIII | všetky zuby vybijem, až ho krvavá polievka zaleje i obsekám
572 I | posedieť neviete. Veďže za tou krvou tak nepachtite; čože vás
573 XI | nespokojencov v Uhorsku, ktorí sa búrili proti sociálnemu,
574 IX | na ten stupeň slávy, na ktorom sa teraz nachádzajú.“ ~„
575 VI | Modli sa ty sám za seba, ty kujon; sám máš viac hriechov ako
576 V | sto hrmených napralo, vy kujoni!“ ~„Pán brat, to nehovorte,
577 V | kdekoľvek – nuž čože? – Je ti to kunštu – no veru – však je mladý –
578 XI | hlavný vojenský komisár kuruckého územia a hlavný veliteľ
579 XI | Ocskay (1680-1710), veliteľ kuruckej brigády, s ktorou útočil
580 XI | Turkom. ~dakoľko ...Turkov V kuruckom vojsku slúžilo veľa cudzinoov.
581 XI | územia a hlavný veliteľ kuruckých vojsk. Františka II. nezradil
582 X | len páči. Keď sa zachce kurucovi lebo Nemcovi, popáli ti
583 XI | všetci milí tvoji tiež na kúsky porúbaní a divý požiar im
584 IX | ducha. Nepriateľ drobné kusy telo jeho. ~Rákóci opúšťa
585 III | hľadieť nechcelo. Vo všetkých kútoch sa ozýva hudba, šable a
586 IV | zemianstvo sa skrýva i z kútov na vojsko nápady robí. Dakoľko
587 II | mladý šuhaj. Obzerá všetky kúty a vyhľadúva všetky miesta,
588 I | zvŕtať, štvrtý vraví že mu kuše zo šindľa robieval, a bohviečo
589 XI | tvoja? Rozrúbali ťa Nemci na kúštičky i s pánom Mikulášom – a
590 II | vezme krhličku, pokropí kvetné hriadky a zaspieva si: ~„
591 VI | vojakov; stromy len tak kvitnú od mrazu, a ľudia si dúchajú
592 I | radosti až do neba rástol a kvitol, že takého syna má. Hlavou
593 IX | Na moj hriešnu dušu ja sa kvôli niekomu zabiť nedám, doma
594 V | slova nedá. Hej, predtým, kým sme ho nevyvolili, iba pán
595 XI | sa tak všetko varí; iskry kypia ako rozsršené hady. Všetko
596 II | kvieťa, čo sa až posiaľ kývalo, svedčia, že tam dakto byť
597 IX | noci svietiacich. Naostatok kývne rukou i zašepce: „Stane
598 XI | sedmohradského kniežaťa Františka l. Rákócziho, postavil sa
599 XI | Bitka medzi kurucmi a labancami (cisárskymi vojskami) pri
600 VII | s mojimi zlatými sny na ľade zostanem.“ Ale hnev jeho
601 IV | nad krajinou, i sniežik ľahký ako páper, biely ako húska
602 II | pokryté a biely sneh sa ihrá v ľahkých obláčkoch, čo sa pustili
603 IX | tvojho tábora páchajú.“ ~„Ľahni si, syn môj, nemaj o mňa
604 XI | horko. ~Unavený Rákóci si ľahol po večeri a šiel na odpočinok;
605 I | vezme tú vašu materinskú lásku. Zemanovi kus mäsa, pohár
606 III | zišli, bo to je znak vašej lásky a privrženosti k veciam
607 IV | opustí krídelcia, neverná lastovička ubieha ďaleko za hory, za
608 IX | postupujú nazad. ~Rákóci kričí: „Ľavé i pravé krídlo otočuj nepriateľa!“ ~
609 VII | neprestáva. Jeden tančí, druhý už ledva hľadí, tretí kľaje, štvrtý
610 IX | padajú ako tôňa, krv sa leje ako dážď nebeský, i ako
611 VIII | Markovi, tam zas leží dakoľko lenivých Turkov na zemi i bez starosti
612 VIII | sa tento. ~„Vstávaj hore, leňoch, už trúbia.“ ~„Nechže si
613 IV | pusto; on sedí na starej leňoške i kúri si, pani si zas pradie
614 IX | tu na nič iného nehľadia, lenz človeka kaliku urobiť!“ – “
615 XI | utekáme, i nemysliac na lesť nepriateľa, inou cestou
616 II | dvíha až k oblakom; hoc je leto, predsa sú ich končiare
617 III | pomoci, a Haister sedí v Levoči s mnoho tisícmi a ľahko
618 VIII | potriasa druhého, na zemi ležiaceho. ~„No čo chceš?“ ozve sa
619 VIII | nevieš tak urobiť ako ja? ~A ležiaci muž vystrčil hlavu spod
620 XI | s pánom Mikulášom – a ty ležíš zabitý, nebude ťa už viac
621 I | ktorých sa „pro meritis“, „pro libertate“1 a druhé nápisy nachádzali. „
622 XI | dnu do očú, hladká ho po lícach i hlave – a zabudne i ona,
623 XI | teší i ktorej oblednuté líčko sa už začervenalo radosťou.
624 XI | ohnivými sa byť zdajúci, lietajú s mečom v ruke ako mátohy
625 II | jej tvárička sa len tak ligoce od slniečka, a taká je červená
626 IX | a teraz si sedí s tými Liptáci. My môžeme robiť, čo chceme,
627 III | nebolo to nikdy, ako je Liptov Liptovom, takej búrlivej
628 XI | Od pozostatkov zemianstva liptovského sú za dakoľko dní obnovené
629 III | VI. slávnemu zemianstvu liptovskému pozdravenie: ~ Žiadame od
630 XI | podtatranská obec, dnes okr. Liptovský Hrádok. Hranovnica – Hranovnica –
631 IX | ľúbezne sa na hladine vody lisknúceho. ~Medzitým sa za ním dákesi
632 I | kongregáciu, kde sa bude kráľovský list čítať, prinesený od vojenského
633 IX | Predtým sa len nám pchal, nám líškal – a teraz si sedí s tými
634 XI | oheň z diel i pušiek sa liští a ožiaruje celý vidiek,
635 IX | hľaď na zrady, ktoré sa v lone tvojho tábora páchajú.“ ~„
636 IX | vlnách, i v obraze mesiaca, ľúbezne sa na hladine vody lisknúceho. ~
637 IV | vidiac, že sa to tomuto ľúbiť nemôže. Vie ona dobre, čo
638 VIII | Václavovom. Tu je bolestné lúčenie. Mladá nevesta stojí ako
639 XI | zase od Liptova so svojím ľudom, už či stíhajúc Rákóciho,
640 XI | historická postava srbských ľudových bohatierskych piesní, žil
641 III | nižšieho zemianstva, krik ľudstva a spievanie podnapitých
642 II | Tam stojí Kriváň, je ako lúka zelený driek jeho, ako hlava
643 VIII | chová. Turci, Valasi, Srbi, Maďari, Slováci, všetko sa to medzi
644 V | prišiel od teba dlh pýtať. Maj pravdu, lebo nepravdu, jemu
645 IX | grófstvo s hodnosťou i s majetnosťou. A či vieš, ako nás uráža
646 XI | severovýchodné Slovensko, kde sa v máji začalo organizovať povstanie.
647 II | plachty okolo pazuchy uviazané majúc, ustavične hovoriac a spievajúc,
648 VIII | zaujíma všetky dobré srdcia, majúce utratiť iných svojich. ~
649 III | dotiaľ v Liptove ostať majúceho, dokiaľ tieto rozkazy naše
650 X | povie druhý, „múky ani za mak, soli ani za štipku niet
651 IX | Tatrách, skáču hlavy ako makovice, ľudia padajú ako tôňa,
652 IV | od ktorej sa ani nehol, mala dosť i povedala potichu: „
653 II | hospodár. Za domom naboku stojí malá záhradka a z nej pekný výhľad
654 II | plátno k potoku vystierať a malé deti, plačkajúc a brodiac
655 I | prišiel neznámemu otvoriť. Po malej chvíli bol celý dom na nohách.
656 XI | Stanislavovom. ~V bočnej maličkej izbičke sa zhovára Stanislav
657 XI | bolo dosiaľ mnoho práce a málo odpočinku. Už je všetko
658 IX | vyhaslých pahrebách a za malú chvíľu hrmia delá, až sa
659 VIII | prišiel k nemu pýtať sa, aby mana dakoľko dní domov pustil,
660 VIII | Pán Václav podal ruku i manželke, i neveste, zakrútil očima,
661 IV | a o niekoľko dní i mojou manželkou.“ ~„Nuž ale tvojou? Čo by
662 VIII | sa ešte ani nepotešila s manželom svojím, vždy pri boku Rákóciho
663 XI | Nových Zámkoch. ~královič Marko – historická postava srbských
664 VIII | Srb pesničku o kráľovičovi Markovi, tam zas leží dakoľko lenivých
665 I | odmenu, že nepriateľov dobre mastil; túto zase môj nebohý otec,
666 VI | A odkiaľ si?“ ~„Zo Štrby Matejovie, tam tých z dolného konca.
667 I | dosť.“ ~Ale syn radšej len mater poslúchol a jedol s veľkou
668 III | sa hrmen striel do jeho matere, tu sme my na našom grunte,
669 I | Nech beťah vezme tú vašu materinskú lásku. Zemanovi kus mäsa,
670 IV | sľubovalo. Domáca dcéra pomáhala matke i krútila sa sem i tam;
671 I | otcovi neodporuje, ani od matky neodchádza – a tak je s
672 XI | lietajú s mečom v ruke ako mátohy po ulici. ~Na dvore Stanislavovom
673 I | prituľuje ho k srdcu a mazná sa s ním, lebo sa nazdá,
674 I | potom dosť – čo by sa tak maznal, veď ho čert do rána nevezme;
675 XI | vymrela habsburská dynastía po meči. V povesti ide o anachronizmus,
676 IV | Nuž ale tvojou? Čo by sto medených okovaných do teba uderilo!“
677 IX | nimi, kričí ako rozjedovaný medveď, i rúbe šabľou ako hrozný
678 VII | popučíte,“ ~„Teda vám to v mene pána Rákóciho, ktorému ste
679 X | totok, ozvoci, akože sa menuje?“ ~„Nie Rákóci?“ ~„Hej,
680 XI | Trnave bola 26. dec. 1704. Menšie vojsko Rákócziho z bojišťa
681 X | jeden na druhého obzerajú i merajú pánov od hlavy do päty. „
682 I | šable, na ktorých sa „pro meritis“, „pro libertate“1 a druhé
683 IX | tichu vlnách, i v obraze mesiaca, ľúbezne sa na hladine vody
684 IX | šiatri, bdie na stráži s mesiačikom bledým, priateľom svojím,
685 XI | ho vo Viedenskom Novom Meste, odkiaľ ušiel do Poľska.
686 X | peňazí,“ i hodil im plný mešec na stôl, „a vykonajte, čo
687 VII | dostal rozkazy, aby bez meškania ku Prešporku odtiahol, tak
688 IV | Viedni, o živote veľkých miest, o svojom stave, rode, predkoch,
689 VIII | všetko sa to medzi sebou mieša, každý ide svojou cestou,
690 IV | Paničky sa tomu uškľabujú i mihajú očima jedna na druhú. Stanislavovi
691 III | III.~Vo Sv. Mikuláši je veľký stisk ľudu. Tam
692 XI | Nemci na kúštičky i s pánom Mikulášom – a ty ležíš zabitý, nebude
693 IV | obzerá sa, kde by mohol oči Mikulášovej dcéry uhliadnuť. Na to ti
694 IV | pobral a odišiel k pánu Mikulášovi, svojmu susedovi. ~Tu je
695 IV | rozprávať, že to bola len milá vec počúvať. – Vtom vstúpil
696 IV | ale Stanislav sa stal dnes miláčikom všetkých, obracajúc sa okolo
697 III(1)| Doslovne: My Karol VI. Z božej milosti cisár rímsky ...
698 VI | na hlave.“ ~„Ach, Pán Boh milostivý vám odpusť za túto krivdu,
699 IX | ja ťa milujem a budem ťa milovať.“ ~„Pán môj, pán môj!“ žalostí
700 IX | šľachetná je vôľa tvoja, a ja ťa milujem a budem ťa milovať.“ ~„Pán
701 VIII | záhumniach hľadiaci i zrakom milých svojich sprevádzajúci šepotajú: „
702 IX | priviesť musí; a mne život môj milší ako cudzí, keď vidím, že
703 VIII | Tu je bolestné lúčenie. Mladá nevesta stojí ako stĺp i
704 IV | preto pozerajú naň ako na mladého, okolo nich sa vrtiaceho
705 I | pripomínajú služby svoje, mladému pánovi dakedy preukázané.
706 VIII | som ťa ako makový kvet v mladosti aby ťa ani vetrík neovial.
707 IV | pánov i pani sa uňho zišlo, mladých pánov i dievčat, i z dediny,
708 III | kráľa umierať hotový. Že mnohé vojny s Turci a inými národmi
709 VI | božskú, zmilujte sa i vy nado mnou, chudobným žobráčkom. Budem
710 VIII | vranom koni i prehliada množstvo svojich spojencov. – Sedmohradské
711 XI | živote. Vie on byť strašný i mocný vo vojne, silný i hebký
712 XI | viac ako inokedy a s väčšou mocou udierať na valy. Ako rozpajedené
713 III | že sa ani hnúť nebudeme môcť. Čo robíte. zle robíte.
714 VI | hojného svojho požehnania.“ ~„Modli sa ty sám za seba, ty kujon;
715 VI | žobráčkom. Budem sa Pánu Bohu modliť, aby vám dal zdravia, štastia,
716 VI | Viem, že sa i vy každý deň modlíte: Nevezmeš meno Pána Boha
717 V | pracovať, aby sa ono odohnať mohlo. Ja sa preto dobrovoľne
718 V | bratia, len dobre kričte po mojej strane a dostanete peňazí,
719 XI | cieľa, ty zbojník šťastia môjho, nazdajúc sa, že my od strachu
720 VII | nepohne, a tak ja predsa len s mojimi zlatými sny na ľade zostanem.“
721 II | Nevidí ju už šuhaj, ale mokrá hriadka, vytlačené kroky
722 VIII | vojsko Rákóciho ako rozliate more; Mikuláš Berčéni a Očkaj
723 VII | lebo ak ťa otec nevedel móres naučiť, tak ťa ja ho naučím.“ ~„
724 I | šabľu z klinca a nauč ho móresu, bo len tak dobre vyjdeš
725 X | viac sedliakov sa von i dnu motá. Dvaja si zasadli za dlhým
726 V | slova nepovie. Za peniaze môžeš potom slúžiť či Pánu Bohu,
727 VI | stromy len tak kvitnú od mrazu, a ľudia si dúchajú do dlaní
728 IV | pokyvuje i vždy dač popod nos mrmle, až sa naostatok ozve: „
729 IX | kosci podsekávané, padajú mŕtvi i z jednej, i z druhej strany;
730 VI | sa vlečúc, odŕha, .tvárou mršti, hrbí sa, očima klipká a
731 IX | nepovedal, a nechceli ste radu múdreho človeka počúvať,“ štvrtý: „
732 V | popučíte. Nuž kdeže máte tak múdru hlavu ako on, veď sa vám
733 X | susedko,“ povie druhý, „múky ani za mak, soli ani za
734 VI | aby každé spojenie medzi Muráňom a Liptovom pretrhlo, tu
735 V | ktorý podľa chýru až k Muráňu došiel.“ ~„Tak je, tak je,
736 II | svedčia, že tam dakto byť musel. A šuhaj jak sa díva, tak
737 XI | Hajster s Böcklom odstúpiť musia, ba za chvíľu obrátia sa
738 I | vychovám a či sa nebudem musieť za teba hanbiť!“ Matka tiež
739 IV | slova, lebo – ale počkaj, musím ja ta ísť a uvidieť ako
740 VI | lepšie bude; ale vy nám musíte byť verní. Starý, prisahaj
741 IX | vojskom sa ale začínajú mysle klátiť, takže jeden zavolá: „
742 V | palote zhromaždilo; jeden myslí, druhý klipká očami, tretí
743 VIII | fúzy i v hlave všelijaké myšlienky o budúcnosti chová. Turci,
744 X | oni sa ti vysmejú, hreš, a nabijú ťa i plakať ti nedajú. Ach,
745 VII | vykrúti si fúzy, čiapku si nabok k uchu pritlačí a ustavične
746 II | starostlivý hospodár. Za domom naboku stojí malá záhradka a z
747 XI | sociálnemu, národnostnému a náboženskému útlaku zo strany Viedne.
748 I | ublíži, nepravoť sa s ním, nač je to? Zosním šabľu z klinca
749 IX | slávy, na ktorom sa teraz nachádzajú.“ ~„Bol by hrom,“ ozve sa
750 I | libertate“1 a druhé nápisy nachádzali. „Tak je, syn môj, dobre!“ –
751 IX | hlboký až naveky.“ ~„Mám, nádeju, pán môj, mocné sú sily
752 VII | skočia medzi tančiacich a nadhadzujúcich sa, volajúc: „Ticho, páni,
753 II | až keď sa už dosť a darmo nadíval, išiel, odkiaľ prišiel. ~
754 VI | božskú, zmilujte sa i vy nado mnou, chudobným žobráčkom.
755 VI | chcel prehliadnuť, bo uši nadstrkuje, hlavou dovôkola pokrucuje,
756 VIII | domov pustil, a on sa ti nadul a povedal, že do temnice. –
757 V | a ten jeho otec tak sa nadúva, ako pánbohviečím by bol –
758 VI | ale fujak im snehu do očí nahádzal a zavial šľaky žobrákove. ~
759 VI | hnal. Vojaci ho nato dosť naháňali, ale fujak im snehu do očí
760 IX | Vari nás to všetci čerti nahovorili, aby sme sem kapali!“ – “
761 VIII | ale, že sa nesvedčí dávať najavo slabosť svoju pred ženami,
762 III | ide, opustil palotu cez najbližšie dvere. ~Tu župan, pán Mikuláš
763 IV | medzi biele pohlavie a tu nájde samú vľúdnosť k sebe. Panenky
764 XI | Stanislav z prostriedku svojich najhodnejších i vyrúti sa s mečom v ruke
765 VI | strany, i neujde ani len to najmenšie zašuštenie stromu uchu jeho.
766 IV | Za zimných večerov sú najmilšou zábavou priadky, z dom do
767 I | nohách. Starký otec, ktorý za najväčšiu cnosť držal kosiť nepriateľa,
768 VII | pán Václav nebol daktorých najväčšmi horliacich na stranu potiahol
769 XI | 1743), uhorský šľachtic, najvernejší priateľ Františka II. Rákócziho,
770 VIII | Mikuláš Berčéni a Očkaj najvyššiu správu nad ním vedú. Tam
771 III | pokladnicu našu vyprázdnili, nakladáme, aby po niekoľko mesiacov
772 IV | opovážiš ešte takto s nami nakladať? – Nuž ale ty? – Neostri
773 VII | rozmýšľa i klipká očima nakrivo ako zajac, piaty hľadí do
774 IX | zajtrajšom dni a myseľ tvoja je naľakaná starosťou o život môj. Neboj
775 XI | nezmenila v ňom ani cisárom nanútená katolícka výchova v Čechách.
776 IX | to nevedel, že to tu tak naozaj bude,“ povedá jeden. Druhý
777 IV | skrýva i z kútov na vojsko nápady robí. Dakoľko vojakov padlo,
778 I | vykrútiac si šedivé fúzy, napil sa z plného pohára i zase
779 I | pro libertate“1 a druhé nápisy nachádzali. „Tak je, syn
780 VI | ťarchou tanistry i obzerá sa napnutým zrakom vôkol a vôkol, akoby
781 XI | teraz ako ten kvietok poľný, napojený studenou rosičkou, lebo
782 IX | nepriateľovi; Stanislav zas napomína i povzbudzuje svojich. Medzi
783 IX | kroky jeho postupujú. – Naposledok spadne z koňa, šabľa mu
784 V | vás všetkých sto hrmených napralo, vy kujoni!“ ~„Pán brat,
785 II | dreva zbudovaný dom stojí naprostred dediny, okolo neho sú i
786 IV | veciach rozprávajú, kde naproti tomu biele pohlavie v hlavnej
787 IV | túla, hm, už ti on i tam narastie, kde ho nezaseješ, už ti
788 VIII | jeho, už ti mu také rohy narástli, že chce nimi každého strcať.
789 III | mnohé vojny s Turci a inými národmi pokladnicu našu vyprázdnili,
790 XI | búrili proti sociálnemu, národnostnému a náboženskému útlaku zo
791 XI | tradíciách uhorského boja za národnú a štátnu nezávislosť od
792 II | Tatry. Mali dakedy v nej byť nasádzané kvety, ale teraz dákosi
793 III | stoličného domu zemania naschvál strcajú vojakov a títo zase
794 VII | ma bez všetkých výnimiek nasledovali, kde vás povediem, aby ste
795 V | stane vôľa božia – už sa naspäť do starej koľaje navrátiť
796 III | ruvačka, krik, huk ako v pekle nastal. Hudba umĺkla; všetko sa
797 V | stalo. Hrozné nám nebezpečie nastáva, bo Böckl odišiel do Levoče
798 XI | milý jej odhodil všetko nastranu, zbroj položil do kúta i
799 VIII | sa ešte ľudia rozvaľujú i naťahujú sa, až im kosti vo stavcoch
800 I | Zosním šabľu z klinca a nauč ho móresu, bo len tak dobre
801 VIII | prikoval, bo ho Rákóci už naučil poslúchať. Keď sa ale tento
802 VII | ak ťa otec nevedel móres naučiť, tak ťa ja ho naučím.“ ~„
803 IX | vykope pre mňa hrob hlboký až naveky.“ ~„Mám, nádeju, pán môj,
804 V | tohoto, treba nám teda tiež i naviac k tomu pracovať, aby sa
805 V | žalovať, to sa ti pomaly tak navlečie, že peňazí nedostane i ubijú
806 IX | sebevôľu, ktorá každého navnivoč priviesť musí; a mne život
807 V | naspäť do starej koľaje navrátiť nemôžeme – a práve preto
808 IV | ich, aby ho skoro všetci navštívili, že potom pôjdu do Tatier
809 III | keď sa ich už hodná kopa nazbierala, zhovárajú sa o zemianskych
810 XI | ty zbojník šťastia môjho, nazdajúc sa, že my od strachu utekáme,
811 VIII | sľúbili; ale Berčéni sa ti už nazdáva, že je už celý svet jeho,
812 VII | vy chcete ? –Čože sa vy nazdávate? – Ja pán, ty pán, My sme
813 XI | zlat. crutiatus, križiak) názov pre uhorského povstalca
814 XI | rýchlo a smelo, pre čo ho nazvali „Bleskom“ Rákócziho. Po
815 XI | Trenčíne, zamenil si tu iba názvy miesta boja. Veľké úspechy
816 I | ktorý on vlasťou svojou nazýval. Neligotal sa kraj jeho
817 III | my máme skladať? Prečože naši predkovia krv vylievali
818 III | jeho matere, tu sme my na našom grunte, čože teda títo od
819 XI | sršne sa sype ľud jeho na ne, ale ako kamenec nebeský
820 IX | i druhého vrie obapolná neávisť. ~Raz večer sedí Rákóci
821 IX | sedí a sedí, ale oko jeho nebdie, jemu sa sníva, i tratí
822 II | zeleného nevidno, bo sa nebeské obláčky dolu spustili a
823 V | Duchu stalo. Hrozné nám nebezpečie nastáva, bo Böckl odišiel
824 VI | mladí páni, v Štrbe?“ ~„Nebľaboc, keď ti netreba. Kde ideš?“ ~„
825 I | dobre mastil; túto zase môj nebohý otec, Pán Boh mu daj veselé
826 IX | naľakaná starosťou o život môj. Neboj sa nič; šľachetná je vôľa
827 VIII | na to riekol: „No nič sa nebojte, pán brat, všetko to dobre
828 III | Páni, držteže sa!“ „Ej, nebojteže sa, pán brat, veď i my vieme,
829 III | tu daň? Ja nie, a sedliak neborák nemá, ani čo by len na raz
830 X | a deti plačú od hladu, neborká žena sa dosť trápi, ale,
831 XI | vyčitúvať i spomínať, aká bola nebožká dobrá pani. Starí sluhovia
832 VIII | kde sa predtým hluk až k nebu ozýval, je teraz pusto a
833 I | z teba vychovám a či sa nebudem musieť za teba hanbiť!“
834 III | nám ruky, že sa ani hnúť nebudeme môcť. Čo robíte. zle robíte.
835 V | sto striel sa do teba, nebudeš ty viac tým, čím si teraz!“
836 III | tieto rozkazy naše vyplnené nebudú. Rozkazujeme spolu, aby
837 IV | odpovedala, potom všetko tak nechala, išla dcéru hľadať, a všetku
838 VIII | matičku – nenechávajže ma, nechávaj, utrápenú hriešnu stvoru.“ ~
839 VIII | neprosil sa čert babe; keď ma nechcel dobrovoľne pustiť, šiel
840 II | spievajúc, akoby im nič nechybelo. Odrastlé deti idú plátno
841 I | To, to, ani mu nič iného nechybí,“ okríkne sa otec „iba to.
842 V | V.~Ned'aleko od Potúrne stojí stará
843 V | už viac ani dobrého slova nedá. Hej, predtým, kým sme ho
844 VI | zostaneme. Komu Pán Boh nedal, tomu kováč neukuje.“ ~„
845 II | čelo velebného Kriváňa. ~Neďaleko Kriváňa pod Barancom leží
846 X | hriešnym človekom, nezľutuje. Nedávno mi kuruci ostatné dva junce
847 IX | čo chceme, on na to nič nedbá a opovrhujúc nami, si nás
848 I | spíte a driemete v tichote, nedbajúc na celý svet, na starosti
849 I | dušou plamennou, vy ale naň nedbáte – lebo čo vás doňho, keď
850 V | tak navlečie, že peňazí nedostane i ubijú ho a plakať mu nedajú,
851 VII | hotový som; lebo ja nič nehľadám pre seba, všetko, čo začínam,
852 IX | veď to tu na nič iného nehľadia, lenz človeka kaliku urobiť!“ – “
853 VII | sa čo robí? – Ale že ma nehnevaj, lebo ak ťa otec nevedel
854 X | mladý pán prosíme vás pekne, nehnevajteže sa, či je to nie on?“ ~„
855 IV | Anička, od ktorej sa ani nehol, mala dosť i povedala potichu: „
856 IV | nedbám, ale teraz mi o tom nehovor ani slova, lebo – ale počkaj,
857 IV | hoc ešte skoro ani vedno nehovorili; vyčítala to ona zo zraku
858 V | kujoni!“ ~„Pán brat, to nehovorte, lebo vás na môj hriešnu
859 IX | dorúbaného, keby ešte rukou nehýbal, nevyvíjal strašným mečom,
860 VI | stromu uchu jeho. Kráča neistým krokom, hneď čerstvo bežiac,
861 I | hádam cez celý deň nič nejedlo. Pod' sem, syn môj, pod',
862 VIII | urobí? – Nech som dobrý, nekážem mu ani len sa ma dotknúť,
863 VII | žiadosť vašu, ničím vás nelákajúc pod zástavy svoje; ale tým
864 I | vlasťou svojou nazýval. Neligotal sa kraj jeho v bleskoch
865 III | poznovu hučať začína, čo sa mu neľúbi, že si Böckl skoro na prvšie
866 V | je skúpy a pyšný? – Hej, neľutuje on ani chleba, ani vína –
867 IX | páchajú.“ ~„Ľahni si, syn môj, nemaj o mňa toľké starosti,“ odpovie
868 X | viezol, a že som viacej nemal na čom voziť, zbili ma až
869 V | celom vidieku, ako je on, nemáte, za to vám tiež stojím.
870 VIII | pred ženami, zavolá: „Ja, nemaznajte sa už toľko – poď – zbohom !“ ~„
871 IX | Priblížili sa obe krídla k Nemcom i sekajú ich; ale pomaly
872 IX | môj, tni, rúb zradcov i Nemcov, i buď ako tvoj otec dobrým
873 VI | zmeravené ruky od zimy. A predsa nemecké sem z Levoče poslané vojsko,
874 IX | stačia. Prenasledovníci, nemeckí železníci, ich skoro dohoniť
875 IX | Rákóci vohnať do vody silu nemeckú, ktorú otočiť káže. ~Priblížili
876 XI | stotisíc hromov vojskom nemeckým a celé hordy sa sypú na
877 III | opovážil, upadne do kráľovskej nemilosti.“ Na to zas zahučí celý
878 X | že sme až domov vydržať nemohli, ráčte, prosím, do druhej
879 VIII | pod holým nebom povaľovať nemusia ako my tuná. A tá zem, bodaj
880 XI | my od strachu utekáme, i nemysliac na lesť nepriateľa, inou
881 VIII | úprimná –veď ty už viac živú nenájdeš svoju matičku – nenechávajže
882 IV | po jednom i druhom kúte a nenájduc, čo okom hľadal, vyšiel
883 VIII | nenájdeš svoju matičku – nenechávajže ma, nechávaj, utrápenú hriešnu
884 VIII | syna, aby ich, slabé ženy, nenechával; ba i starému Václavovi
885 V | vidí, to sa ti na nás ani neobzrie a tak si vykračuje, ako
886 I | neodporuje, ani od matky neodchádza – a tak je s ním spokojný
887 IX | tom, hoc by sa ani viac neodhodilo; ale to ma bolí, že nás
888 I | dvanástimi roky. A on ani otcovi neodporuje, ani od matky neodchádza –
889 IX | muž; ale Rákóci nepočúva i neodpovedá. – Stanislav si sadne von
890 III | ustúpte!“ ~„Haj, ba ho neodstúpim, čo by sa hrmen striel do
891 XI | Rákócziho odboj blížil k neodvratnému koncu. ~ ~
892 X | utiekol. Ach, Bože môj drahý, neopúšťaj nás aspoň ty!“ ~Medzitým
893 IX | Stanislav sú sami pri ňom, neopúšťajúc vodcu a pána svojho ani
894 X | chudobného človeka sa nikto neopýta, či máš, či nemáš, len daj,
895 VIII | požila; a tak sa ešte ani len neosmelí ho prosiť, aby doma zostal,
896 IX | Tí ľudia sa mi nepáčia, neosmelia sa dákosi smele pohliadnuť
897 IV | nakladať? – Nuž ale ty? – Neostri si zuby, utri si ústa; my
898 VIII | mladosti aby ťa ani vetrík neovial. Ach, nechoďže, nechoď moja
899 V | odvážlivosti. – Žiaden sa neozýva, až naostatok Stanislav
900 I | Veďže za tou krvou tak nepachtite; čože vás do toho? Nech
901 IV | naostatok ozve: „Hm, to sa mi nepáči, že sa ten chlapec vždy
902 IX | a Očkaja. Tí ľudia sa mi nepáčia, neosmelia sa dákosi smele
903 I | zasa, starý kuruc, či nič nepočul o Rákócim, či sa ozaj zo
904 IX | šľachetný muž; ale Rákóci nepočúva i neodpovedá. – Stanislav
905 XI | nosievať tvoj vraný koníček, nepoihrá si už viac šablička tvoja
906 VIII | Ja som sa dobre od jedu nepopučil i začal som im hovoriť: ,
907 IV | ustavične; a ona poslúcha, akoby neposlúchala, usmieva sa, akoby sa neusmievala,
908 VIII | neporiadok, sebevôľa, bezuzdnosť, neposlušnosť sú hlavnými odznaky táborov. ~
909 VIII | jej srdce, bo sa ešte ani nepotešila s manželom svojím, vždy
910 IX | Vidíte, či som vám to nepovedal, a nechceli ste radu múdreho
911 V | a nikto ti len ani slova nepovie. Za peniaze môžeš potom
912 XI | Všechsvätých roku 1709. ~* ~Nepoznať už viacej ani šľaku po Svätom
913 V | pýtať. Maj pravdu, lebo nepravdu, jemu je to všetko jedno;
914 I | štyriadvadsať. Keď ti pán ublíži, nepravoť sa s ním, nač je to? Zosním
915 II | vypína. Tak venčí sláva čelo nepremoženého, čo v celom svojom živote
916 VII | prestaňteže, prestaňte!“ ~„Hí! Ba neprestanem, a čo sa všetci popučíte,“ ~„
917 VII | výskanie, spievanie ani neprestáva. Jeden tančí, druhý už ledva
918 IX | kurucom!“ i vypustí ducha. Nepriateľ drobné kusy telo jeho. ~
919 V | už celkom odseknutí, Spiš nepriatelia zaujali i hrnú sa na nás
920 IX | položenie boja, zatratí sa medzi nepriateľom; krv z neho potokom tečie,
921 I | pána Bočkayho za odmenu, že nepriateľov dobre mastil; túto zase
922 XI | šablička tvoja na krkoch nepriateľských, nezaplače už nad tebou
923 XI | v Čechách. Po prejavoch nepriateľstva voči cisárovi uväznili ho
924 XI | čo porábala doma v jeho neprítomnosti, pričom si obaja rozprávajú
925 VIII | pána? – som si pomyslel – a neprosil sa čert babe; keď ma nechcel
926 IV | vľúdnosť k sebe. Panenky sa nepýtajú, či on z tej, lebo tamtej
927 V | nevyženie; preto sme mu už neraz :zavolali: ,Počkaj, sto
928 IV | hnevu; on ale, nič si z toho nerobiac, beží do druhej izby medzi
929 IX | mečom, i keby sa smrť všade nerozmáhala, kade kroky jeho postupujú. –
930 III | po latinsky čítate? To my nerozumieme a predsa sa nás to všetkých
931 XI | sedliackeho povstania r. 1514. Neskôr účastníci a prívrženci povstania
932 XI | vojsko spoza Tisy, ale už neskoro, za ním do Trenčína, idúce
933 XI | Rákócziho, postavil sa na čelo nespokojencov v Uhorsku, ktorí sa búrili
934 VIII | si, bratko, čo sa ti mi nestalo. Rákóci nám kázal, aby sme
935 IX | kurucom ako tvoji predkovia, a nestar sa o ľudí, že sú ti nie
936 IX | pracuje ako prostý vojak, smrť nesúc nepriateľovi; Stanislav
937 IX | Buď pokojný, syn môj, nesúď ľudí pred časom. Oni sú
938 VI | Štrbe?“ ~„Nebľaboc, keď ti netreba. Kde ideš?“ ~„Ach, nuž po
939 VIII | zemianstvo z horného vidieka i netrpezlive čaká na odoberajúcich sa
940 IV | vrtiaceho človeka. On sa ale tu netrpezlivo obzerá po jednom i druhom
941 VI | poslúchajúc na všetky strany, i neujde ani len to najmenšie zašuštenie
942 III | Ducha na hospodu, pokiaľ dač neukončíme. Teraz či dáme podatky,
943 VI | Pán Boh nedal, tomu kováč neukuje.“ ~„E, ba je nie všetko
944 VI | vyhlivieť, aby od hladu neumrel. ~„A komu by ste vy radšej
945 XI | Kriváňa zaviavší, sfúkne ich, neurobí koniec vojne už dávno zahynulých
946 X | človek, keď sa ti na poli nič neurodí, zárobčeku žiadneho, len
947 IV | neposlúchala, usmieva sa, akoby sa neusmievala, i odpovedá na otázky jeho,
948 IV | Húska opustí krídelcia, neverná lastovička ubieha ďaleko
949 IX | aby mal zeman zemanovi byť neverný. Nuž a čože, keby i dačo
950 IV | dostala.“ ~„Choď mi s tvojimi nevestami, to ti povedám! Nech ide
951 VIII | podal ruku i manželke, i neveste, zakrútil očima, uderil
952 VI | i vy každý deň modlíte: Nevezmeš meno Pána Boha svojho nadarmo.“ ~„
953 III | nikdy, ako je svet svetom, nevídal. A ktože dá tu daň? Ja nie,
954 I | pozerá; už ho od dvoch rokov nevidela, čo ostatný raz do škôl
955 II | toho bieleho a zeleného nevidno, bo sa nebeské obláčky dolu
956 VI | by ja prisahal, veď ani neviem, o čom vec ide – Viem, že
957 VI | čože my, chudobní ľudia? My nevieme nič, čože je nám do toho,
958 VIII | parom vezme všetku vojnu! Či nevieš tak urobiť ako ja? ~A ležiaci
959 XI | vojsko spod zeme vystupovať, nevinne zahynulým poctu robiace;
960 XI | sa krížom i pomodlí sa za nevinné dušičky tu bez poslednej
961 XI | časoch povesti Karol VI. ešte nevládol. ~Ondreja kráľa – Ondreja
962 VIII | dohora nevyzdvihúvali i nevolali: „Nech Pán Boh živí knieža
963 IV | Stanislava obzrie, i rada by nevravela vidiac, že sa to tomuto
964 X | kde, veď dobreže od hladu nevyhynieme.“ ~„No dobre, dobre, tu
965 IX | i s obetovaním seba nič nevykonal.“ ~Medzitým sa priblíži
966 I | som nikdy takéto parády nevystrájal. Nech beťah vezme tú vašu
967 VIII | viacej nemôžu zdržať, aby nevystúpili, čiapky dohora nevyzdvihúvali
968 IX | keby ešte rukou nehýbal, nevyvíjal strašným mečom, i keby sa
969 V | Hej, predtým, kým sme ho nevyvolili, iba pán brat :a pán brat –
970 VIII | nevystúpili, čiapky dohora nevyzdvihúvali i nevolali: „Nech Pán Boh
971 V | príde, dobreže ťa so psy nevyženie; preto sme mu už neraz :
972 I | že sa syn jeho proti tomu nevzpiera, obidným hlasom riekla: „
973 II | stojí – ani sa nepohne, ani nezadýchne – i pozerá na krásne zjavisko
974 VIII | hriešnu dušu som mu i to nezamlčal, že ja jemu hockedy, ale
975 XI | na krkoch nepriateľských, nezaplače už nad tebou žiadna živá
976 IV | on i tam narastie, kde ho nezaseješ, už ti on musí byť pri každej
977 IV | domáca, a veru ja to ani nezasluhujem.“ ~„Zasluhujete, ruža moja,
978 VIII | týchto dolinách považských nezastihol, musíme mu ich teda zaprieť,
979 XI | boja za národnú a štátnu nezávislosť od habsburskej dynastie
980 XI | bratom: „Nemci sa tak skoro nezblížia, dostavší výplatok na dakoľko
981 IV | do pravice trasúceho, ale nezdráhajúceho sa dievčaťa. ~„Ha, ty podnož
982 VIII | zbohom !“ ~„Ach, veď ja vás nezdržujem, choďte si len, choďte,
983 IX | Dobre, dobre, padneš a nezdvihneš sa viacej.“ ~„Ale prosím
984 X | tebou, hriešnym človekom, nezľutuje. Nedávno mi kuruci ostatné
985 XI | vychoval ho otčim Thököly, čo nezmenila v ňom ani cisárom nanútená
986 I | zaštekali a sluha prišiel neznámemu otvoriť. Po malej chvíli
987 XI | kuruckých vojsk. Františka II. nezradil ani po porážke a odišiel
988 VIII | skorej mohol rozkazovať, ani neškrkne, taká ošemeta ale, čo nemá
989 XI | stávali i v šťastí, i v nešťastí; obrátia sa teda do kúta
990 XI | že prehru kurucov zavinil nešťastný pád Rákócziho z koňa, čo
991 VII | som k vám na žiadosť vašu, ničím vás nelákajúc pod zástavy
992 IX | hriešnu dušu ja sa kvôli niekomu zabiť nedám, doma žena,
993 X | mak, soli ani za štipku niet doma, a deti plačú od hladu,
994 III | zahrmí celé zhromaždenie a nik ho viac utíšiť nemôže. I
995 X | Ach, potom sa nemá človek nikde inde, iba k Pánu Bohu. obrátiť,
996 V | Potúrne, kde sa i vyšší, i nižší zemania ku porade zišli.
997 III | poberajú do stoličného domu; nižšie zemianstvo sa za nimi s
998 III | pánov, zbroj vojska a fokoše nižšieho zemianstva, krik ľudstva
999 I | preletelo to dušou jeho, lebo noc bola obrazom kraja toho,
1000 IX | sa ohňom hnevu zablysne a noha letí do šiatra vodcu svojho,
|