1205-klobu | knaz-noha | nohac-prich | prici-udatn | udeli-zmras | zmrtv-zupan
bold = Main text
Cap. grey = Comment text
1001 I | malej chvíli bol celý dom na nohách. Starký otec, ktorý za najväčšiu
1002 VI | praští a sneh sviští pod nohami od zimy drobčiacich vojakov;
1003 I | tie časy, keď ho na rukách nosieval, druhý povedá, že ho v kolíske
1004 XI | nebude ťa už viac na vojnu nosievať tvoj vraný koníček, nepoihrá
1005 III | sa i v stoličnej palote nová ruvanica strhla, keby sa
1006 IV | ich odchodom prichádzajú nové, zastanú si nad krajinou,
1007 XI | uväznili ho vo Viedenskom Novom Meste, odkiaľ ušiel do Poľska.
1008 XI | kuruci zajali a popravili v Nových Zámkoch. ~královič Marko –
1009 V | si ty zeman? Sám na seba nôž ostríš a tvoj pán ťa ako
1010 X | vypadol.“ ~„I mne sa tak zdá; nože sa opýtajte, či je to on,
1011 V | práve preto nám je treba v núdzi poslať za pánom Rákócim.
1012 IX | jedného, i druhého vrie obapolná neávisť. ~Raz večer sedí
1013 XI | kde každý, ako môže, snom občerstvuje unavené údy, bo bolo dosiaľ
1014 II | všetko tak pekne kvitne, obchádza okolo hriadok ako matka
1015 IX | otočiť káže. ~Priblížili sa obe krídla k Nemcom i sekajú
1016 XI | I hrmia ešte delá, hoc obecný ľud do hôr ubehuje. ~Stanislav
1017 V | ktorý by život svoj na to obetoval, lebo povedám, že sme zo
1018 IX | keď vidím, že by som i s obetovaním seba nič nevykonal.“ ~Medzitým
1019 I | hlavami vašimi, potom sa naňho obhliadnite i vezmite ho pod svoje mocné
1020 IV | ulici stretnúť, to ju radšej obíde ako by sa s ňou zísť mal,
1021 I | jeho proti tomu nevzpiera, obidným hlasom riekla: „Och, Bože
1022 XI | ošediveli, pri ňom v bitkách obkaličeli, a tak im je smutno za starým
1023 V | zo všetkých strán vojskom obklúčení. Kto sa teda z vás, páni,
1024 II | biely sneh sa ihrá v ľahkých obláčkoch, čo sa pustili z neba, akoby
1025 VIII | tých, za ktorými túži. Iba oblak prachu ukazuje, ktorou stránkou
1026 II | Čelo ich sa dvíha až k oblakom; hoc je leto, predsa sú
1027 XI | ktorá sa teší i ktorej oblednuté líčko sa už začervenalo
1028 XI | Vtom sa plameňom ožiaria obloky, na dvore zabrnčia šable,
1029 XI | liptovského sú za dakoľko dní obnovené na vŕškoch nad Potúrňou
1030 VIII | na koníka, utrie si slzy, obozrie sa ešte raz a ubieha preč
1031 II | ovenčili hlavu šedivého obra, ich plecami svojimi podopierajú
1032 IV | Tu je hlučne; páni sa obracajú do izby, v ktorej sa mládež
1033 IV | dnes miláčikom všetkých, obracajúc sa okolo paní i panien,
1034 X | dač zajesť, ale skoro!“ I obrátiac sa k druhému, vypovie: „
1035 VIII | Hybaj a daj mi pokoj!“ I obrátil sa na druhý bok. ~„Ha, ha,
1036 XI | brigády, s ktorou útočil veľmi obratne, rýchlo a smelo, pre čo
1037 IX | šumiacich po tichu vlnách, i v obraze mesiaca, ľúbezne sa na hladine
1038 V | i za to, že ťa vraj tým obrazil, keď si prišiel od teba
1039 I | dušou jeho, lebo noc bola obrazom kraja toho, ktorý on vlasťou
1040 III | stolca pozdvihol, stiahnuc obrvy a zmraštiac čelo, nebol
1041 IV | Nech ide do čerta, nech obseká uši Turkom a potom, keď
1042 VIII | krvavá polievka zaleje i obsekám mu uši, že mu bude dosť.“ ~„
1043 II | stará pani radšej sadí a obstaráva iné zeliny ako pekné kvety. ~
1044 IX | nepriateľské ich zo všetkých strán obstúpilo, tu uchytí Stanislav uzdu
1045 III | bratia, všetko tu proti obyčaji ide; insurekcia bez nášho
1046 IV | Mikuláša vo Svätom Duchu obyčajne veselo. Kapitán Böckl je
1047 X | prišiel jeden pán do izby, obzerajúc sa! zôkol-vôkol, i priblížil
1048 IV | odpovedá, vždy sa na Stanislava obzrie, i rada by nevravela vidiac,
1049 VI | klipká a žmurká. ~Vojaci sa obzrú, skočia od ohňa a volajú: „
1050 I | prinášala jedlá, aby si synáčika obživila, a vravela: „Ach, nebožiatko,
1051 IX | zvestovanie budúcich časov očakával. ~I ďalej len sedí a sedí,
1052 I | obidným hlasom riekla: „Och, Bože môj, veď vy to ani
1053 VIII | starému Václavovi tiež slzy v očiach hrajú, preto ale, že sa
1054 XI | zomreli. ~Očkaj – Ladislav Ocskay (1680-1710), veliteľ kuruckej
1055 XI | ho po tvári, hľadí dnu do očú, hladká ho po lícach i hlave –
1056 XI | že sa dali na útek. No Oczkay už vtedy vyjednával s cisárskymi,
1057 IV | zábavou priadky, z dom do domu odbavované, pri ktorých sa páni osobitne
1058 XI | trenčianskej porážke sa Rákócziho odboj blížil k neodvratnému koncu. ~ ~
1059 XI | Sedmohradsko ako východisko odboja preto, lebo Rákócziovci
1060 XI | i paniam; pomaly ale von odchodia i rozchádzajú sa sčiastky
1061 IV | ďalej a ďalej; ale s ich odchodom prichádzajú nové, zastanú
1062 VIII | Chvíľa za chvíľou beží, doba odchodu sa približuje, smútok zaujíma
1063 III | všetci utíchli, ale až tak odfukujúc od hnevu a zazerajúc na
1064 IX | sa ako vietor na Tatrách, odhodiac strelivo, i na nepriateľa,
1065 XI | rosičkou, lebo milý jej odhodil všetko nastranu, zbroj položil
1066 I | môj, hodný si chlap, teraz odhodíš tie haky–baky na stranu,
1067 V | strán; treba nám je teda odhodlanosti, ak sa chceme brániť. Ostatne
1068 VIII | ukazuje, ktorou stránkou odišli. ~Pod Žilinou leží vojsko
1069 III | je zeman, ako tu dáky si odkundes, čo sa nám pod nohy mätie!
1070 IX | svoju desiatimi smrťami odkupujúceho. Rákóci len seká a tlčie,
1071 IX | vrchu? Čím sa ti on môže odmeniť? A cisár sľubuje grófstvo
1072 I | dostal od pána Bočkayho za odmenu, že nepriateľov dobre mastil;
1073 III | Títo nám tu chcú slobodu odňať, nuž a či si ju dáme?“ ~
1074 VIII | mi, nechoď, môj tulipán, odo mňa; ja som ťa bolestne
1075 VIII | vidieka i netrpezlive čaká na odoberajúcich sa v dome Václavovom. Tu
1076 VIII | svojich. ~Pán Rákóci sa odobral do Okoličného, vo Svätom
1077 V | tomu pracovať, aby sa ono odohnať mohlo. Ja sa preto dobrovoľne
1078 XI | dosiaľ mnoho práce a málo odpočinku. Už je všetko ticho, ale
1079 XI | ľahol po večeri a šiel na odpočinok; pán Mikuláš zabáva hosťov,
1080 IX | svojom zavalenom. Celé vojsko odpočíva, len Václav a Stanislav
1081 II | pred chvíľou v tuhom sne odpočívali. Ponáhľa sa sedliak s kosou
1082 I | lebo čo vás doňho, keď odpočívate? Hej, ale keď sa zodvihnete
1083 IX | na horách; Stanislav rúbe odporníkov mečom ako rubač jedle na
1084 IV | no len, no, dobre, dobre“ odpovedala, potom všetko tak nechala,
1085 VI | Ach, Pán Boh milostivý vám odpusť za túto krivdu, ktorú mi
1086 IX | Už sme beztoho bezpeční, odpustenie cisárske už mám v ruke a
1087 IX | nadarmo.“ ~„Azda nám kráľ odpustí,“ volá druhý. ~„Smrť na
1088 II | akoby im nič nechybelo. Odrastlé deti idú plátno k potoku
1089 VI | i ako slimák sa vlečúc, odŕha, .tvárou mršti, hrbí sa,
1090 VI | Kristus,“ vypovie žobrák s odŕhaním. ~„Až na veky amen! Kto
1091 I | učíte? Keď ti sedliak panské odrobí alebo peniazmi zaplatí,
1092 V | Od Zvolena sme už celkom odseknutí, Spiš nepriatelia zaujali
1093 III | do kaše dúchať – nech oni odstúpia – prvší je zeman, ako tu
1094 III | príde a pokýva vojsku, aby odstúpilo. Potom riekne županovi: „
1095 XI | nepriateľa. Hajster s Böcklom odstúpiť musia, ba za chvíľu obrátia
1096 IV | ty musíš vziať, a je ona odteraz tvojou nevestou.“ I vložil
1097 VII | bez meškania ku Prešporku odtiahol, tak Rákóci slobodne prešiel
1098 VII | pohneme do Žiliny a pôjdeme odtiaľ oproti Hajsterovi, lebo
1099 IX | sekajú ich; ale pomaly sa tak odtrhli od stredu svojho, kde Rákóci
1100 VI | Jeden mu z pliec tanistru odtrhuje, druhý ho pästikuje, tretí
1101 IV | by ste vy mali moje dieťa odvádzať.“ ~„I,“ zakričal rozohnený
1102 V | kriku treba, ale viacej odvážlivosti. – Žiaden sa neozýva, až
1103 V | Že je vraj syn sveta,“ odvetí druhý dôverne potichu. ~„
1104 IV | zasluhujete, a ja vás do Viedne odveziem, aby svet videl krásu vašu. ~„
1105 VIII | neposlušnosť sú hlavnými odznaky táborov. ~Ráno svitá; po
1106 V | syn zná nielen slovami sa oháňať, ale i robiť – on sa pozvolil
1107 XI | streľba zhora len hučí, oheň z diel i pušiek sa liští
1108 IV | vznikne.“ ~„Ach, nebožiatko!“ ohlási sa matka, „dajteže vy mu
1109 I | a vzdychala, ale otec sa ohlásil: „Ja, načo sú vám tie vaše
1110 VI | Vojaci sa obzrú, skočia od ohňa a volajú: „Stoj!“ ~„Pochválen
1111 IX | Jazdci vyskakujú na kone, ohne sa zapaľujú na vyhaslých
1112 XI | polnoci bolestné zvony hučať i ohnivé vojsko spod zeme vystupovať,
1113 XI | bojovníci, púšťajúc sa v ohnivej podobe svojej jeden do druhého,
1114 XI | hrúzu, a ľudia, od požiaru ohnivými sa byť zdajúci, lietajú
1115 VIII | nad ním vedú. Tam pozerá ohorený Sedmohradčan, pozerá vôkol
1116 XI | cisársku stranu posilniť ohrozené postavenie viedenskej moci
1117 V | Levoče a môže sa nám každý okamih na krk dovliecť. Od Zvolena
1118 IV | trúby zavreštia na ulici, za okamženie sedia železníci na koňoch
1119 IV | dievčat, i z dediny, i z okolia, bo miesto toto mnoho zábavy
1120 VIII | Pán Rákóci sa odobral do Okoličného, vo Svätom Duchu sa ale
1121 V | Václav, i pán vicešpán v Okoličnom, keď sme uňho straniva tých
1122 IX | koryta, bolo pokrylo považské okolie; teraz už oko len ťažko
1123 IV | tvojou? Čo by sto medených okovaných do teba uderilo!“ zakríkne
1124 IV | veď doma beztoho nič nemá okrem vašich prázdnych rečí.“ ~„
1125 I | ani mu nič iného nechybí,“ okríkne sa otec „iba to. Na čerta
1126 X | posadali, rozprávajúc už omnoho veselšie ako predtým. Ustavične
1127 XI | fatamorgána tak, ako pri Ondrašovej sa zjavujúca, roľník ale
1128 XI | kráľa – Ondreja kráľa – Ondrej II. (1205-1235), kráľ uhorský.
1129 IX | druhým sa zhovárajúceho. Onen vraví: „Daj sa, daj prehovoriť;
1130 IV | tiež nie po srsti, a tak mu opadli krídla i kedy-niekedy na
1131 XI | dávno zahynulých bojovníkov. Opakuje sa to často; ľudia umelí
1132 IX | žena, deti, ktože ich bude opatrovať, keď ja zahyniem!“ „Hrom
1133 XI | Stanislav stojí na čele i opiera sa moci Böcklovej, až tomuto
1134 XI | priebehu povstania autor opísal bitku pri Trenčíne, zamenil
1135 V | paprčiť. Ved' ti nám ten oplan už viac ani dobrého slova
1136 III | ktorému z ľudí jeho ublížiť opovážil, upadne do kráľovskej nemilosti.“
1137 IV | pán Václav. „Nuž ale sa ty opovážiš ešte takto s nami nakladať? –
1138 IX | chceme, on na to nič nedbá a opovrhujúc nami, si nás ani hore nevezme.“ ~
1139 IV | ako húska popadáva. Húska opustí krídelcia, neverná lastovička
1140 III | vidiacimi. že to o ich kožu ide, opustil palotu cez najbližšie dvere. ~
1141 X | keď ho na svete všetko opustilo. ~„Jaj, jaj,“ hovorí druhý, „
1142 IX | kusy telo jeho. ~Rákóci opúšťa stanovisko hlavného vodcu
1143 IX | tretia osoba, tuším Böckl, i opýta sa: „No ako je, páni.“ ~
1144 X | hovorili, a keď dovraveli, opýtal sa ich potichu: „Nuž, chlapci,
1145 X | hnevať, veď sme sa my to len opýtať chceli.“ I zase si sadli
1146 I | všelijakých vojenských veciach, opytoval sa ho o Bočkaym, Betlenovi,
1147 VI | A čo tam u vás slýchať,“ opytuje sa jeden vojak, „čo ľud
1148 XI | Slovensko, kde sa v máji začalo organizovať povstanie. Kalinčiak spomína
1149 VI | všetkých od vašich pánov oslobodíme a potom vám lepšie bude;
1150 IX | Medzitým sa priblíži tretia osoba, tuším Böckl, i opýta sa: „
1151 IV | odbavované, pri ktorých sa páni osobitne v bočnej izbe zhromaždia
1152 XI | stíhajúc Rákóciho, či z osobitných vlastných príčin. Nad Potúrňou
1153 III | k vám, dotiaľ v Liptove ostať majúceho, dokiaľ tieto rozkazy
1154 V | odhodlanosti, ak sa chceme brániť. Ostatne ale sa nemôžeme takému nepriateľovi
1155 X | nemáš, len daj, a keď nemáš, ostatnú smidku ti z ruky vytrhnú,
1156 I | dvoch rokov nevidela, čo ostatný raz do škôl odišiel. Hladká
1157 V | ty zeman? Sám na seba nôž ostríš a tvoj pán ťa ako psa na
1158 III | sa ozýva hudba, šable a ostrohy pánov, zbroj vojska a fokoše
1159 I | haky–baky na stranu, vezmeš ostrú šabľu do ruky a pôjdeme
1160 IV | všetky strany. ~Böckl sa otáča zôkol-vôkol a všade ho plno.
1161 II | mohol. Ale samopašné dievča otáčalo očami zôkol-vôkol a zhliadnuc
1162 IV | neusmievala, i odpovedá na otázky jeho, akoby sa jej nechcelo,
1163 XI | habsburskej dynastie vychoval ho otčim Thököly, čo nezmenila v
1164 IX | vody silu nemeckú, ktorú otočiť káže. ~Priblížili sa obe
1165 IX | kričí: „Ľavé i pravé krídlo otočuj nepriateľa!“ ~A Stanislav
1166 VI | do dlaní i priehrštia, i otriasajú si zmeravené ruky od zimy.
1167 II | Dvierka sa na záhrade otvoria a do nej vojde mladý šuhaj.
1168 II | susedovej záhrade sa tiež dvere otvorili a mladé švárne dievča sa
1169 I | sluha prišiel neznámemu otvoriť. Po malej chvíli bol celý
1170 XI | ustúpilo, ale cisárski mali oveľa väčšie straty. Kuruci boli
1171 IX | kvietok slávneho víťazstva i ovenčí hlavu moju, alebo on vykope
1172 II | obláčky dolu spustili a ovenčili hlavu šedivého obra, ich
1173 IV | celý vidiek, ich príchod oznamuje. Preto býva i u pána Mikuláša
1174 IV | tak, nie, pán kapitán,“ ozval sa pán Mikuláš, „čože by
1175 VIII | tisíc a tisíc hlasov sa ozvalo. ~O dakoľko dní sa nato
1176 X | schytať máme – ale totok, ozvoci, akože sa menuje?“ ~„Nie
1177 IX | Medzitým sa za ním dákesi hlasy ozvú, v čom sa on, za ker sa
1178 VIII | sa predtým hluk až k nebu ozýval, je teraz pusto a hlucho,
1179 V | zavolali všetci až sa tak ozývalo. „Nech príde a my zaňho
1180 XI | na vojnách bývali, s ním ošediveli, pri ňom v bitkách obkaličeli,
1181 VIII | rozkazovať, ani neškrkne, taká ošemeta ale, čo nemá nič, iba prázdne
1182 XI | svojich. ~Vtom sa plameňom ožiaria obloky, na dvore zabrnčia
1183 XI | diel i pušiek sa liští a ožiaruje celý vidiek, nad ktorým
1184 IX | sa v lone tvojho tábora páchajú.“ ~„Ľahni si, syn môj, nemaj
1185 VIII | prázdnu hlavu, sa ti bude tak pachoriť, akoby bol celý svet jeho,
1186 X | ho sužuje, ako sa mu len páči. Keď sa zachce kurucovi
1187 IV | nieto.“ Starej panej sa to páčilo, usmiala sa i „no len, no,
1188 V | môj, dobre; teraz sa mi páčiš, bo máš smelosti za všetkých.“ ~„
1189 IV | nápady robí. Dakoľko vojakov padlo, iní sa dajú na útek a Böckl
1190 IX | závdavok. Dobre, dobre, padneš a nezdvihneš sa viacej.“ ~„
1191 XI | na miesto, kde ich vodca padol. ~Hej, Stanislav, Stanislav,
1192 VI | tanistru odtrhuje, druhý ho pästikuje, tretí ho chytí za šedivú
1193 X | merajú pánov od hlavy do päty. „Susedko,“ prehovorí jeden
1194 IX | sa zapaľujú na vyhaslých pahrebách a za malú chvíľu hrmia delá,
1195 XI | Potýkanie je ukrutné, dediny sa pália a dve nepriateľské vojská
1196 X | chudobný človek, kde chceš, s palicou po dobrých ľuďoch.“ ~„Veru
1197 III | o ich kožu ide, opustil palotu cez najbližšie dvere. ~Tu
1198 XI | stávať mal, i prechoval nám pamiatku miesta toho, kde sa veci
1199 IV | to ti on počúvať nebude, pánbohchráň, nie, on radšej ta ide do
1200 V | otec tak sa nadúva, ako pánbohviečím by bol – dajtimibože za
1201 IV | nájde samú vľúdnosť k sebe. Panenky sa nepýtajú, či on z tej,
1202 IV | všetkých, obracajúc sa okolo paní i panien, bo znal im tak
1203 XI | Rákócimu i domácim pánom i paniam; pomaly ale von odchodia
1204 IV | a vychvaľuje jej krásu. Paničky sa tomu uškľabujú i mihajú
1205 IV | obracajúc sa okolo paní i panien, bo znal im tak všeličo
1206 X | bude dosť.“ ~„No, no, mladý pánko, veď sa nemusíte hnevať,
1207 VIII | radoch stojí. Rákóci s mnoho pánmi ide na vranom koni i prehliada
1208 IV | povedám, že od tejto chvíle je panna Anna, dcéra pána Mikuláša,
1209 IV | Prepánaboha, vaša milosť, čože pannu Annu tu von zadržiavate,
1210 IV | pekne, ráčte zabávať i druhé panny, veď som ja domáca, a veru
1211 XI | Mikuláš vošiel so svojou paňou do izby i tešia sa zo šťastia
1212 IX | dnes Rákóci, zajtra my panovať budeme. Už sme beztoho bezpeční,
1213 I | pripomínajú služby svoje, mladému pánovi dakedy preukázané. Jeden
1214 I | školách učíte? Keď ti sedliak panské odrobí alebo peniazmi zaplatí,
1215 IV | krajinou, i sniežik ľahký ako páper, biely ako húska popadáva.
1216 V | môžete sa, ako chcete, paprčiť. Ved' ti nám ten oplan už
1217 I | mladý, ale som nikdy takéto parády nevystrájal. Nech beťah
1218 I | dobrý, bude sa mu kečka pariť.“ ~„Pán Rákóci sa blíži,“
1219 VIII | temnice. – Aha, toľko a toľko paromov do teba uderilo, nuž čože
1220 VII | nedáme, a čo by sám herko páter sa prišiel. –Ja ťa naučím
1221 V | tak si vykračuje, ako dáka páva, i bočí .od nás ako čert
1222 II | jarku, vyháňajú hus i na pašu. ~Starý, vysoký, z dreva
1223 IX | Rákóci? Predtým sa len nám pchal, nám líškal – a teraz si
1224 VIII | ha, veru lepšie doma pod pecou sedieť, ako takto bojovať;
1225 III | ruvačka, krik, huk ako v pekle nastal. Hudba umĺkla; všetko
1226 II | stojí malá záhradka a z nej pekný výhľad na Tatry. Mali dakedy
1227 XI | je krutá bitka. Böckl sa pení hnevom a Stanislav skáče
1228 V | mňa znajú Nemci ako starý peniaz, i poznajú starého kuruca,
1229 I | sedliak panské odrobí alebo peniazmi zaplatí, dobre, bude mať
1230 X | až na úmor, žene ostatné perinky pobrali, zastaviac ich u
1231 XI | ukazuje pod Tatrami medzi Petrom, Vavrišovom, Jakubovany
1232 II | čo v celom svojom živote pevne a nepohnute stojí v službe
1233 VII | očima nakrivo ako zajac, piaty hľadí do sklenice, či je
1234 II | vytlačené kroky na chodníku pieskom vysypanom a kvieťa, čo sa
1235 XI | srbských ľudových bohatierskych piesní, žil v 14. stor. a hrdinsky
1236 X | Ty rob, čo chceš potom, plač, oni sa ti vysmejú, hreš,
1237 VIII | nevesta stojí ako stĺp i plače, zastiera si šatkou oči,
1238 XI | hlávky svoje vyzdvihovať nad plachtou bieleho snehu, tu vystupujú
1239 II | s hrabľami na pleciach, plachty okolo pazuchy uviazané majúc,
1240 II | potoku vystierať a malé deti, plačkajúc a brodiac sa po jarku, vyháňajú
1241 X | štipku niet doma, a deti plačú od hladu, neborká žena sa
1242 I | Prichodia i starí sluhovia a plačúcky pripomínajú služby svoje,
1243 I | k vám i objíma vás dušou plamennou, vy ale naň nedbáte – lebo
1244 XI | tvoja? ~Uhliadnuc žiaru plamennú i slyšiac krik vojny vo
1245 XI | šťastia detí svojich. ~Vtom sa plameňom ožiaria obloky, na dvore
1246 II | nechybelo. Odrastlé deti idú plátno k potoku vystierať a malé
1247 IV | Ľahko je rozoznať biely plášť, ľahko strieľať a mlátiť
1248 IX | vo dne, ani v noci. Pod plášťom šedivej noci premýšľa Rákóci,
1249 II | hlavu šedivého obra, ich plecami svojimi podopierajú hoc
1250 VI | zostane. Žobrák pobral nohy na plecia i bežal, akoby ho hnal.
1251 II | idú za nimi s hrabľami na pleciach, plachty okolo pazuchy uviazané
1252 IV | hoc by sa o akýchkoľvek pletkách rozprávali, i zazerajú naň,
1253 IV | ti on musí byť pri každej pletke, všade, kdekoľvek dáka šialenosť
1254 I | Ja, načo sú vám tie vaše pletky, ktorým sa v tých vašich
1255 VI | strácajú ho sem-tam. Jeden mu z pliec tanistru odtrhuje, druhý
1256 I | šedivé fúzy, napil sa z plného pohára i zase ďalej hovoril: „
1257 XI | obrátia sa i dajú sa na útek. ~Plní radosti vrátili sa víťazi
1258 X | máte peňazí,“ i hodil im plný mešec na stôl, „a vykonajte,
1259 VII | vytrúsiac pohárik, zavolal plným hrdlom: „Vivat Franciscus
1260 III | slobodného pána z Čavy, slávneho pluku Valskehlianskeho kapitána,
1261 III | súdny deň. Pomaly sa páni poberajú do stoličného domu; nižšie
1262 IX | Ešte by nás tu naostatok pobili, poďme radšej domov!“ – „
1263 II | a svojou horúcou žiarou pobozkalo šedivé čelo velebného Kriváňa. ~
1264 II | pustili z neba, akoby Tatry pobozkať chceli. Tam stojí Kriváň,
1265 IV | starého Václava; ale vtom sa pobúri zemianstvo kričiac: „Zabi
1266 X | vlasov, fúzov a brady, trocha počerný; hlas má silný, pozor má
1267 IV | divé kozy; Böckl behá ako pochabý z izby. Keď príde medzi
1268 XI | vo svätopeterskom kostole pochovaný; Svätý Duch, Svätý Štefan
1269 VI | ohňa a volajú: „Stoj!“ ~„Pochválen buď Pán Ježiš Kristus,“
1270 III | že ste sa v tak hojnom počte zišli, bo to je znak vašej
1271 VII | sám pán Rákóci do jedného poctivého príbytku uponížil, i nazdá
1272 XI | vystupovať, nevinne zahynulým poctu robiace; na jar zas, keď
1273 III | pospolitým. Teraz, prosím, počujme vôľu kráľovu.“ ~Na tieto
1274 I | starká matka sa zľakla, počujúc slová tie vidiac, že sa
1275 VII | Hajsterovi, lebo ako som počul, sa už hýbe od Prešporka
1276 III | vôľu kráľa nášho Karola VI. počuli, a teší ma veľmi, že ste
1277 XI | stali. Na deň Všechsvätých počuť tu po polnoci bolestné zvony
1278 IV | si zasadne, tam pradie i počúva reči od chasníkov, okolo
1279 IV | vychádzajú zo svojej izby i počúvajú reči mladej čeľade. Böckl
1280 X | priblížil sa k sedliakom. Počúval, čo hovorili, a keď dovraveli,
1281 VIII | popredku z dediny. Pán Václav podal ruku i manželke, i neveste,
1282 XI | 1708 pri Trenčíne, kde sa podarilo cisárskym generálom Viardovi
1283 III | neukončíme. Teraz či dáme podatky, či nedáme?“ ~„Nedáme, nedáme!“
1284 IX | Smrť na nás čaká, ak sa poddáme,“ zavolá Stanislav. ~„Ale,
1285 VIII | na rovné nohy i s veľkým podivením vypovedal: „Nuž, kdeže
1286 IX | nás tu naostatok pobili, poďme radšej domov!“ – „No, už
1287 III | krik ľudstva a spievanie podnapitých zemanov hučí ako súdny deň.
1288 IV | nezdráhajúceho sa dievčaťa. ~„Ha, ty podnož uhorská!“ zakríkne Böckl
1289 XI | bojovníci, púšťajúc sa v ohnivej podobe svojej jeden do druhého,
1290 IV | uvidel. – A keď dievča dač podobného zbadá, nie mu je viac treba,
1291 X | pán a tento je mu navlas podobný.“ ~„Čo? Choďte do pekla,
1292 II | obra, ich plecami svojimi podopierajú hoc sa temä jeho vysoko
1293 IX | Ako klasy na poli, kosci podsekávané, padajú mŕtvi i z jednej,
1294 VII | i vy pre mňa tak všetko podstúpiť hotoví boli, ako ja za vás
1295 XI | moci. ~Potúreň – Podtúreň, podtatranská obec, dnes okr. Liptovský
1296 XI | kráľovskej moci. ~Potúreň – Podtúreň, podtatranská obec, dnes
1297 V | sa preto dobrovoľne sám podvoľujem vyplniť vôľu vašu.“ ~A tu
1298 IV | predkoch, a k tomu si vždy pofarbí, pri básní i pozohýna ustavične;
1299 I | fúzy, napil sa z plného pohára i zase ďalej hovoril: „Pozajtra
1300 VII | izby. Tu sa ešte pripíja, poháre sa jeden za druhým prázdnia,
1301 VII | A sebevoľník, vytrúsiac pohárik, zavolal plným hrdlom: „
1302 V | dakoľko zemanov tam sedí pri pohárikoch v horlivom rozhovore.“ ~„
1303 IX | neosmelia sa dákosi smele pohliadnuť ani na teba, ani na nás.“ ~„
1304 XI | nebude, kde príduc domov, pohliadol, čo sa robí, a zase k vojsku
1305 VIII | bojovníci! Hajster sa už pohol oproti nám, a nám je jedno,
1306 IX | ruky, zazvoniac mu pesničku pohrebnú, a keď už tak leží, zavolá
1307 II | dome tomto sa už všetko pohybuje, čeliadka sa na dvore schádza
1308 V | Hm, ak chcete, dobre, pôjdem i ja na Muráň; a prečo nie? –
1309 IV | všetci navštívili, že potom pôjdu do Tatier na divé kozy;
1310 III | s Turci a inými národmi pokladnicu našu vyprázdnili, nakladáme,
1311 IV | na stolicu, ustavične jej poklonky robí a vychvaľuje jej krásu.
1312 X | človek ani vo dne, ani v noci pokoja, každý ho sužuje, ako sa
1313 IX | teba, ani na nás.“ ~„Buď pokojný, syn môj, nesúď ľudí pred
1314 II | kvieťa; potom vezme krhličku, pokropí kvetné hriadky a zaspieva
1315 VI | nadstrkuje, hlavou dovôkola pokrucuje, poslúchajúc na všetky strany,
1316 IX | vystúpi zo svojho koryta, bolo pokrylo považské okolie; teraz už
1317 II | predsa sú ich končiare snehom pokryté a biely sneh sa ihrá v ľahkých
1318 X | teraz od rán, ktorými je pokrytý, slabší. On iste pôjde touto
1319 IV | večery blížia; biely sneh, pokryvší celý vidiek, ich príchod
1320 I | že takého syna má. Hlavou pokývajúc, povedal tento: „tak, tak,
1321 IV | premýšľa. Pán Václav len hlavou pokyvuje i vždy dač popod nos mrmle,
1322 VII | smelého Stanislava, takmer pol vidieka je na svadbu. povolané.
1323 II | kosou kosiť dozretú trávu na poľany v tatranských horách a mladé
1324 VIII | zas chodia po dedinách a poliach niečo pod zuby hľadať atď.
1325 VIII | zuby vybijem, až ho krvavá polievka zaleje i obsekám mu uši,
1326 XI | Potom. zastával v uhorskej politike významné miesto. ~Karol
1327 XI | Všechsvätých počuť tu po polnoci bolestné zvony hučať i ohnivé
1328 XI | ona teraz ako ten kvietok poľný, napojený studenou rosičkou,
1329 VIII | sa hrajú, tí tam idú na poľovačku, iní spievajú, iní zas chodia
1330 IX | zabudnúc i na seba, i na položenie boja, zatratí sa medzi nepriateľom;
1331 XI | odhodil všetko nastranu, zbroj položil do kúta i tešil sa s ňou,
1332 IV | sľubovalo. Domáca dcéra pomáhala matke i krútila sa sem i
1333 III | vidíte. že sme slabí bez pomoci, a Haister sedí v Levoči
1334 XI | uzrevší prežehná sa krížom i pomodlí sa za nevinné dušičky tu
1335 IX | i rúbe šabľou ako hrozný pomstiteľ. Ale pritom zabudnúc i na
1336 VII | v radosť premení, keď si pomyslí, že sa sám pán Rákóci do
1337 X | dobrý, ten sa až navlas naň ponáša, ako čo by mu z oka vypadol.“ ~„
1338 IV | ako páper, biely ako húska popadáva. Húska opustí krídelcia,
1339 X | zachce kurucovi lebo Nemcovi, popáli ti všetko, i nikto sa nad
1340 VIII | očima, uderil na šabľu, popichol koníka. „Zbohom – páni bratia,
1341 X | zasadli za dlhým stolom i popíjajú si zo skleničiek, pred nimi
1342 IV | hlavou pokyvuje i vždy dač popod nos mrmle, až sa naostatok
1343 IV | IV.~Popolavé obláčky sa na nebi zbiehajú
1344 XI | spišská obec, dnes okr. Poprad. ~Mikuláš Berčéni – Mikuláš
1345 XI | 1710 ho kuruci zajali a popravili v Nových Zámkoch. ~královič
1346 XI | vodilo, a on jej zas, čo porábala doma v jeho neprítomnosti,
1347 V | vyšší, i nižší zemania ku porade zišli. Tu sa plno zemianstva
1348 VIII | stalo ?“ ~„No nech ju šliak porazí i s vojnou, i s takou posteľou –
1349 XI | generálom Viardovi a Heisterovi poraziť povstalcov. Tradícia tvrdí,
1350 X | dať; zo dňa na deň choď na poriadku, hoc ti to ostatné zhynie,
1351 V | Nemci z nás chcú sedliakov porobiť. Sľubujú vám peniaze, hovorili
1352 VIII | mňa; ja som ťa bolestne porodila i vychovala, striehla som
1353 V | i celé zhromaždenie sa porozchádzalo. ~Cestou prehovorí jeden
1354 XI | milí tvoji tiež na kúsky porúbaní a divý požiar im svieti
1355 V | na Muráň a potom dosť. – Porúčam sa vám, páni bratia. S tým
1356 X | sedliaci si zas za stôl posadali, rozprávajúc už omnoho veselšie
1357 VII | radosti, súc tým na koňa posadený. ~Po večeri išla mládež
1358 IV | pazuchy, i celý vyradovaný ju posadí na stolicu, ustavične jej
1359 I | veď vy to ani chvíľu doma posedieť neviete. Veďže za tou krvou
1360 II | vysypanom a kvieťa, čo sa až posiaľ kývalo, svedčia, že tam
1361 III | nám tu dakoho na exekúciu posielajú. aby z nás vysilil to, k
1362 III | tritisíc zlatých zloženo bolo. Posielame pána, nám verného Fridricha
1363 XI | prinútili cisársku stranu posilniť ohrozené postavenie viedenskej
1364 VIII | cvičia vo zbroji, druhí poskakujú i postávajú, tretí sa hrajú,
1365 IV | starosť na seba vezmúc, poslala ju dnu i bez jej vlastnej
1366 VI | predsa nemecké sem z Levoče poslané vojsko, aby každé spojenie
1367 V | preto nám je treba v núdzi poslať za pánom Rákócim. Dakto
1368 XI | za nevinné dušičky tu bez poslednej spovedi, bez pohrebu v strašnom
1369 IX | keď už tak leží, zavolá posledný raz: „Syn môj, tni, rúb
1370 IV | pozohýna ustavične; a ona poslúcha, akoby neposlúchala, usmieva
1371 VI | hlavou dovôkola pokrucuje, poslúchajúc na všetky strany, i neujde
1372 VIII | Rákóci nám kázal, aby sme poslúchali ním samým nám daných vodcov,
1373 VIII | bo ho Rákóci už naučil poslúchať. Keď sa ale tento k insurgentom
1374 I | Ale syn radšej len mater poslúchol a jedol s veľkou chuťou.
1375 VII | zemianstvo prísahu vernosti a poslušnosti zložilo až na dakoľko pánov.
1376 I | Rákóciovcoch, čo na otca pôsobilo, že od radosti až do neba
1377 III | a privrženosti k veciam pospolitým. Teraz, prosím, počujme
1378 I | robieval, a bohviečo tam všetko pospomínajú. ~Pomaly staručká mať prinášala
1379 XI | královič Marko – historická postava srbských ľudových bohatierskych
1380 VIII | zbroji, druhí poskakujú i postávajú, tretí sa hrajú, tí tam
1381 XI | stranu posilniť ohrozené postavenie viedenskej moci v Uhorsku.
1382 XI | Františka l. Rákócziho, postavil sa na čelo nespokojencov
1383 V | takému nepriateľovi na odpor postaviť, a tak sme prinútení utiecť
1384 VIII | lepšie ti bolo doma v teplej posteli zadriemať, ako tu i od hladu,
1385 VIII | porazí i s vojnou, i s takou posteľou –to nie je pre statočného
1386 III | Imperator...“1 ~„Počkaj, postoj!“ zakričí dakto. „Čože nám
1387 V | synov všetkých do úradu postrkáme.“ ~„No, bodaj bys’ krk zlomil
1388 VII | celého vám i vášmu dobru posvätil, slušne je teda, aby ste
1389 I | jeho túžobne pozerali na posvätné vrchy Slovákov. Pozrel šuhaj
1390 VIII | Ach, nechoďže, nechoď moja potecha drahá, úprimná –veď ty už
1391 I | na krk a potom budeš mať potešenie z milého synáčka. Ba, nech
1392 VII | najväčšmi horliacich na stranu potiahol hovoriac: „Ale zapiteže
1393 VIII | všetko to dobre bude,“ a potľapkal ma po pleci.“ ~„Hm,“ odpovie
1394 VII | vychýreného kuruca po pleci potľapkáva, a on sa teší a rastie od
1395 IX | nepriateľom; krv z neho potokom tečie, takže by ho ani nebolo
1396 II | Odrastlé deti idú plátno k potoku vystierať a malé deti, plačkajúc
1397 XI | na úkor kráľovskej moci. ~Potúreň – Podtúreň, podtatranská
1398 XI | dlhý čas dobývanie hradieb poturňanských trvalo, stalo sa, že Hajster
1399 X | X.~Pri Potúrni stojí stará drevená krčma,
1400 XI | Hajster za chrbtom prepadúva. Potýkanie je ukrutné, dediny sa pália
1401 VIII | psi tak pod holým nebom povaľovať nemusia ako my tuná. A tá
1402 VII | poslal všetko vojsko dolu na Považie a i sám chodí teraz po Liptove
1403 XI | sa spojili a tiahli hore Považím. V rozhodujúcej bitke s
1404 IX | svojho koryta, bolo pokrylo považské okolie; teraz už oko len
1405 VIII | aby nás v týchto dolinách považských nezastihol, musíme mu ich
1406 IV | sa ani nehol, mala dosť i povedala potichu: „Ale, pán kapitán,
1407 VIII | dosť.“ ~„Nuž a čože ti doma povedali?“ ~„Ale pomysli, dieťatko,
1408 VII | výnimiek nasledovali, kde vás povediem, aby ste i na život, i na
1409 X | pravdu máte, susedko,“ povie druhý, „múky ani za mak,
1410 VII | do vojska svojho. A preto povinnosť je, aby ste i vy pre mňa
1411 VIII | hluk sa ozýva vôkol ako povodeň; neporiadok, sebevôľa, bezuzdnosť,
1412 VII | pol vidieka je na svadbu. povolané. I spojil kňaz Stanislava
1413 XI | križiak) názov pre uhorského povstalca pravdepodobne z čias Dóžovho
1414 XI | Viardovi a Heisterovi poraziť povstalcov. Tradícia tvrdí, že prehru
1415 XI | máji začalo organizovať povstanie. Kalinčiak spomína Sedmohradsko
1416 IX | Stanislav zas napomína i povzbudzuje svojich. Medzi vojskom sa
1417 III | fokoše a valašky nad hlavy povzniesli, a ruvačka, krik, huk ako
1418 III | slávnemu zemianstvu liptovskému pozdravenie: ~ Žiadame od slávneho zemianstva,
1419 II | iba kde-kde ružička hlávku pozdvihuje. Poznať, že v dome mladej
1420 IV | lebo tamtej strany, a preto pozerajú naň ako na mladého, okolo
1421 III | zemianstvo, naň tiež len bokom pozerajúc, akoby sa mu naň ani hľadieť
1422 I | bystro a oči jeho túžobne pozerali na posvätné vrchy Slovákov.
1423 II | a tak aby na ňu dlhšie pozerať mohol. Ale samopašné dievča
1424 V | Nemci ako starý peniaz, i poznajú starého kuruca, a hoc by
1425 VIII | vystrčil hlavu spod kepienka, poznal priateľa, skočil na rovné
1426 VIII | sa s ním bola ešte dobre poznala, prvej, ako by bola s ním
1427 XI | zahynuvšie. ~Bibliografické poznámky a vysvetlivky ~kuruc – (
1428 III | kamenný stĺp A zemianstvo poznovu hučať začína, čo sa mu neľúbi,
1429 II | zasvietilo aj na tichú dedinu a pozobúdzalo všetkých, čo ešte len pred
1430 IV | vždy pofarbí, pri básní i pozohýna ustavične; a ona poslúcha,
1431 X | počerný; hlas má silný, pozor má pyšný, hoc teraz od rán,
1432 XI | XI.~Od pozostatkov zemianstva liptovského sú
1433 V | oháňať, ale i robiť – on sa pozvolil i keď ste vy všetci mlčali.“ ~„
1434 III | mu hneď hlasitejšie, hneď pošepky do ucha. Potom sa schytia
1435 X | zhynie, čo ti Pán Boh na poli požehnal. Tak nemá človek ani vo
1436 VI | štastia, hojného svojho požehnania.“ ~„Modli sa ty sám za seba,
1437 VII | Aničkou, udeli1 im večné požehnanie, a potom sa slávne hody
1438 VII | moja, že ste vy mňa sami požiadali, aby som vás prijal do vojska
1439 XI | na kúsky porúbaní a divý požiar im svieti krásne a velebne
1440 XI | tmavej noci pri strašných požiaroch. ~Rákóci ušiel do Poľska;
1441 XI | vzbudzuje hrúzu, a ľudia, od požiaru ohnivými sa byť zdajúci,
1442 V | ako čo by hrachom sypal. Požičiaš si sto zlatých a vyženieš
1443 VIII | ako by bola s ním dôverne požila; a tak sa ešte ani len neosmelí
1444 VIII | ktorými túži. Iba oblak prachu ukazuje, ktorou stránkou
1445 IX | stanovisko hlavného vodcu i pracuje ako prostý vojak, smrť nesúc
1446 X | dobrých ľuďoch.“ ~„Veru je pravda,“ odpovie prvý, „chudobného
1447 XI | pre uhorského povstalca pravdepodobne z čias Dóžovho sedliackeho
1448 IX | Rákóci kričí: „Ľavé i pravé krídlo otočuj nepriateľa!“ ~
1449 III | utíchne. Böckl si sadne po pravej ruke župana a celý sa od
1450 IV | I vložil ruku jeho do pravice trasúceho, ale nezdráhajúceho
1451 V | iných sto zlatých zložiť za právo i za to, že ťa vraj tým
1452 V | stojím. Veď sa ti ten tak vie pravotiť, ako čo by hrachom sypal.
1453 VII | poháre sa jeden za druhým prázdnia, a hovor, výskanie, spievanie
1454 VIII | nič, iba prázdne vrecká a prázdnu hlavu, sa ti bude tak pachoriť,
1455 X | spoločníkom svojím, až sa tak práši. ~
1456 VI | vojakov stojí. Zima je, až praští a sneh sviští pod nohami
1457 VIII | až im kosti vo stavcoch praštia, v druhom zas zívajú a do
1458 III | stisk ľudu. Tam sa páni prechádzajú po rínku, brnkajú šabľami
1459 XI | Svätý Duch stávať mal, i prechoval nám pamiatku miesta toho,
1460 III | A či ju my máme skladať? Prečože naši predkovia krv vylievali
1461 VIII | ním zísť, ale my ho predsa predísť musíme, aby nás v týchto
1462 IV | miest, o svojom stave, rode, predkoch, a k tomu si vždy pofarbí,
1463 IV | otca, deda i od všetkých predkov až po Ondreja kráľa? – Ale
1464 IV | na kôl i nazad privoláva predošlé dni. ~Tak sa pomaly dlhé
1465 VIII | pánmi ide na vranom koni i prehliada množstvo svojich spojencov. –
1466 VI | vôkol, akoby všetko chcel prehliadnuť, bo uši nadstrkuje, hlavou
1467 IX | Onen vraví: „Daj sa, daj prehovoriť; čože máš z toho víťazstva,
1468 XI | povstalcov. Tradícia tvrdí, že prehru kurucov zavinil nešťastný
1469 XI | katolícka výchova v Čechách. Po prejavoch nepriateľstva voči cisárovi
1470 IV | a Böckl škrípuc zubami, preklínajúc zemanov, letí z dediny za
1471 XI | škrípuc zubami v hroznom preklínaní. – Preletí to ako stotisíc
1472 I | sne zahrúženú. Ako blesk preletelo to dušou jeho, lebo noc
1473 XI | v hroznom preklínaní. – Preletí to ako stotisíc hromov vojskom
1474 VII | hnev jeho sa zase v radosť premení, keď si pomyslí, že sa sám
1475 VII | starejším tak veľký pán. A premysliac si toto, vykrúti si fúzy,
1476 IX | rozpŕchnu, čo im nohy stačia. Prenasledovníci, nemeckí železníci, ich
1477 XI | ktoré Hajster za chrbtom prepadúva. Potýkanie je ukrutné, dediny
1478 IV | vyšiel von k domácej panej: „Prepánaboha, vaša milosť, čože pannu
1479 VII | povedať, dajte, prestaňteže, prestaňte!“ ~„Hí! Ba neprestanem,
1480 VII | dajteže si povedať, dajte, prestaňteže, prestaňte!“ ~„Hí! Ba neprestanem,
1481 VI | medzi Muráňom a Liptovom pretrhlo, tu býva a zhrieva sa okolo
1482 V | kuruca, a hoc by sa ako pretvaroval.“ ~„Nuž keby ste vy boli
1483 I | svoje, mladému pánovi dakedy preukázané. Jeden spomína tie časy,
1484 III | spolu, aby sa mu všetka česť preukazovala; kto by sa mu ale, alebo
1485 VII | som počul, sa už hýbe od Prešporka s Rakúšany; treba nám je
1486 VII | rozkazy, aby bez meškania ku Prešporku odtiahol, tak Rákóci slobodne
1487 XI | zjavujúca, roľník ale to uzrevší prežehná sa krížom i pomodlí sa za
1488 IV | chceli, bo im v žalúdku leží, prežierajú sliny i fučia od hnevu;
1489 IV | uhliadnuť. Na to ti je už priam hotový – no ale počkaj!“ ~„
1490 XI | uhorský šľachtic, najvernejší priateľ Františka II. Rákócziho,
1491 VIII | hlavu spod kepienka, poznal priateľa, skočil na rovné nohy i
1492 IX | stráži s mesiačikom bledým, priateľom svojím, pri príbytku pána
1493 IX | nevykonal.“ ~Medzitým sa priblíži tretia osoba, tuším Böckl,
1494 IX | nemeckú, ktorú otočiť káže. ~Priblížili sa obe krídla k Nemcom i
1495 VIII | chvíľou beží, doba odchodu sa približuje, smútok zaujíma všetky dobré
1496 XI | silné priekopy, lebo Böckl prichádza zase od Liptova so svojím
1497 IV | ďalej; ale s ich odchodom prichádzajú nové, zastanú si nad krajinou,
1498 XI | nepriateľa, inou cestou prichádzajúceho, aby domácemu šťastiu tvojmu
1499 VIII | hľadať. Kde si bol? Ako prichádzaš? –Čo nového vo svete?“ ~„
1500 IV | pokryvší celý vidiek, ich príchod oznamuje. Preto býva i u
|