bold = Main text
     Cap.                                          grey = Comment text

2501 I     |           otec, Pán Boh mu daj veselé zmŕtvychvstanie, z Bystrice doniesol, keď
2502 V     |                a prečo nie? – Ale mňa znajú Nemci ako starý peniaz,
2503 III   |          hojnom počte zišli, bo to je znak vašej lásky a privrženosti
2504 IV    |               okolo paní i panien, bo znal im tak všeličo rozprávať,
2505 VII   |               ho pritom i ako starého známeho, i ako vychýreného kuruca
2506 V     |          začne hovoriť: „Páni bratia, známo vám je, čo sa onehdy vo
2507 XI    |           kráľ uhorský. R. 1222 vydal známu Zlatú bullu, v ktorej zaistil
2508 X     |               ti všetko, prídu Nemci, zoblečú ťa donaha, keď im nemáš
2509 V     |             oni, aby ste si dali kožu zodrať, pod pánom Rákócim ale si
2510 I     |           odpočívate? Hej, ale keď sa zodvihnete zo spania vášho, keď slnce
2511 XI    |              vyhnanstva, kde obidvaja zomreli. ~Očkaj – Ladislav Ocskay (
2512 I     |         nepravoť sa s ním, nač je to? Zosním šabľu z klinca a nauč ho
2513 VIII  |          neosmelí ho prosiť, aby doma zostal, pričom tým viacej jej srdce
2514 VI    |        zakváče, takže mu brada v ruke zostane. Žobrák pobral nohy na plecia
2515 VII   |            mojimi zlatými sny na ľade zostanem.“ Ale hnev jeho sa zase
2516 VI    |            ľudia, len vždy chudobnými zostaneme. Komu Pán Boh nedal, tomu
2517 IX    |               pritom ale pomaly nazad zostávajúc a preč z poľa utekajúc. ~„
2518 XI    |        cisárskymi, ale kurucov zjavne zradil až koncom augusta. Po trenčianskej
2519 IX    |               Pane, vstávaj a hľaď na zrady, ktoré sa v lone tvojho
2520 VIII  |             vypadne im slza z očí, bo zrak ich nevidí už tých, za ktorými
2521 IV    |        nehovorili; vyčítala to ona zo zraku jeho, bo keď ju má na ulici
2522 IX    |                Prehrať musí, bo vidíš zriadenie zemianskych plukov, vidíš
2523 XI    |              dedina je ohňom so zemou zrovnaná i neušla tam smrti ani len
2524 IX    |            oko len ťažko uvidí kde-tu zúfanlivého vojaka, smrť svoju desiatimi
2525 XI    |              Böckla tak, že sa tento, zvalí, škrípuc zubami v hroznom
2526 IX    |         jasných hviezd, akoby od nich zvestovanie budúcich časov očakával. ~
2527 III   |               ľahko nám je na krku. i zviaže nám ruky, že sa ani hnúť
2528 IX    |                 prehovorí Stanislav, „zvíťazíš, len sa chráň Berčéniho
2529 V     |            okamih na krk dovliecť. Od Zvolena sme už celkom odseknutí,
2530 XI    |          počuť tu po polnoci bolestné zvony hučať i ohnivé vojsko spod
2531 I     |             hovorí, že ho učil šabľou zvŕtať, štvrtý vraví že mu kuše
2532 XI    |               na Stanislava, ktorý sa zvrtne i uderí mečom do Böckla
2533 IX    |             Naposledok spadne z koňa, šabľa mu vypadne z ruky, zazvoniac
2534 XI    |          koníček, nepoihrá si už viac šablička tvoja na krkoch nepriateľských,
2535 VIII  |             stĺp i plače, zastiera si šatkou oči, slzy jej tečú po bielej
2536 V     |          zaujali i hrnú sa na nás ako šášky zo všetkých strán; treba
2537 IX    |               ani v noci. Pod plášťom šedivej noci premýšľa Rákóci, premýšľa,
2538 VI    |          pästikuje, tretí ho chytí za šedivú bradu hovoriac: „Prisahaj,
2539 VIII  |          milých svojich sprevádzajúci šepotajú: „Zbohom!“ I vypadne im
2540 IV    |         pletke, všade, kdekoľvek dáka šialenosť vznikne.“ ~„Ach, nebožiatko!“
2541 IX    |        nepriateľa, i na zradcov i ako šialený lieta medzi nimi, kričí
2542 I     |            štvrtý vraví že mu kuše zo šindľa robieval, a bohviečo tam
2543 XI    |            ona, i on už akoby na celý široký svet. Ona sa ho vypytuje,
2544 X     |         nikoho, nikoho nemáš na celom šírom svete, u komu by si sa utiekol.
2545 X     |               sa k druhému, vypovie: „Škoda, že sme až domov vydržať
2546 I     |           nevidela, čo ostatný raz do škôl odišiel. Hladká ho po hlave,
2547 I     |               ktorým sa v tých vašich školách učíte? Keď ti sedliak panské
2548 I     |              rozprával dačo zo svojho školského života. Matka sa usmievala
2549 IX    |              život môj. Neboj sa nič; šľachetná je vôľa tvoja, a ja ťa milujem
2550 IX    |            Pán môj, pán môj!“ žalostí šľachetný muž; ale Rákóci nepočúva
2551 XI    |               bullu, v ktorej zaistil šľachte veľké práva na úkor kráľovskej
2552 XI    |        Bercsényi (1665-1743), uhorský šľachtic, najvernejší priateľ Františka
2553 XI    |        Illésházy (1653-1723), uhorský šľachtich. Za Thökölyho povstania
2554 XI    |                Nepoznať už viacej ani šľaku po Svätom Duchu; ale roľník
2555 VI    |              do očí nahádzal a zavial šľaky žobrákove. ~
2556 VIII  |              čo stalo ?“ ~„No nech ju šliak porazí i s vojnou, i s takou
2557 III   |              slávneho zemianstva, aby šlo pod zástavy pána grófa Hajstera
2558 XI    |         ktorým vždy spolu stávali i v šťastí, i v nešťastí; obrátia sa
2559 I     |               do ruky a pôjdeme vedno šťastie do sveta hľadať a budeme
2560 XI    |         prichádzajúceho, aby domácemu šťastiu tvojmu zasvietil. ~„I s
2561 XI    |           uhorského boja za národnú a štátnu nezávislosť od habsburskej
2562 X     |               ani za mak, soli ani za štipku niet doma, a deti plačú
2563 VI    |              kedy boli, mladí páni, v Štrbe?“ ~„Nebľaboc, keď ti netreba.
2564 VI    |         ľuďoch.“ ~„A odkiaľ si?“ ~„Zo Štrby Matejovie, tam tých z dolného
2565 I     |              a keď nie, dobre, dáš mu štyriadvadsať. Keď ti pán ublíži, nepravoť
2566 IX    |       hovoríte, ale medzi nami, medzi štyrmi očami len povedať môžete,
2567 IX    |             Váhu, i stratí sa myseľ v šumiacich po tichu vlnách, i v obraze
2568 II    |           tiež dvere otvorili a mladé švárne dievča sa ako rybka dnuká
2569 IX    |        milovať.“ ~„Pán môj, pán môj!“ žalostí šľachetný muž; ale Rákóci
2570 V     |           dobre, lebo i keď tento ide žalovať, to sa ti pomaly tak navlečie,
2571 IV    |              ho zjesť chceli, bo im v žalúdku leží, prežierajú sliny i
2572 IV    |             dievčatá ale sa smiali, i žartovali spoločne. Obzvlášte ale
2573 IV    |       všelijakých veciach, vystrájali žarty, dievčatá ale sa smiali,
2574 VIII  |              parom zabil, je taká ako železo, a statočný človek ešte
2575 VIII  |             najavo slabosť svoju pred ženami, zavolá: „Ja, nemaznajte
2576 X     |           voziť, zbili ma až na úmor, žene ostatné perinky pobrali,
2577 II    |            tatranských horách a mladé ženičky idú za nimi s hrabľami na
2578 IX    |           ďalej a ďalej. Duša jeho ho ženie ku Váhu, i stratí sa myseľ
2579 VII   |           predsa hnevá na syna, že sa ženil, i vraví: „No veď si mi
2580 IX    |               či vidíš, ako sa na nás ženú?!“ – „Utekaj, utekaj!“ kričí
2581 III   |            liptovskému pozdravenie: ~ Žiadame od slávneho zemianstva,
2582 IX    |              Ale prosím ťa, prečo tak žiadaš pád jeho?“ ~„Hm, mohli sme
2583 V     |            ale viacej odvážlivosti. – Žiaden sa neozýva, až naostatok
2584 XI    |                nezaplače už nad tebou žiadna živá duša na svete, bo sú
2585 VII   |      zemianstvo! Prišiel som k vám na žiadosť vašu, ničím vás nelákajúc
2586 XI    |               dome Stanislavovom plno žiaľu i radosti. Stará pani za
2587 II    |                                   II.~Žiare sa zablyšťali na nebi a
2588 II    |            vyskočilo a svojou horúcou žiarou pobozkalo šedivé čelo velebného
2589 XI    |             mladosť tvoja? ~Uhliadnuc žiaru plamennú i slyšiac krik
2590 X     |              pobrali, zastaviac ich u žida. Ach, Bože môj drahý, úprimný, 
2591 V     |                 Nech príde a my zaňho žijeme, zaňho umierame.“ ~Pán Okoličáni
2592 XI    |        ľudových bohatierskych piesní, žil v 14. stor. a hrdinsky bojoval
2593 VIII  |          ktorou stránkou odišli. ~Pod Žilinou leží vojsko Rákóciho ako
2594 VII   |                pozajtra sa pohneme do Žiliny a pôjdeme odtiaľ oproti
2595 V     |               A či je to nie len svet žiť človeku, keď môže robiť,
2596 IV    |        vlastnej vôle. ~Tu bolo všetko živo. Mladí páni rozprávali o
2597 VIII  |               úprimná –veď ty už viac živú nenájdeš svoju matičku –
2598 VI    |               hrbí sa, očima klipká a žmurká. ~Vojaci sa obzrú, skočia
2599 VI    |               vy nado mnou, chudobným žobráčkom. Budem sa Pánu Bohu modliť,
2600 VI    |               nahádzal a zavial šľaky žobrákove. ~
2601 III   |               si sadne po pravej ruke župana a celý sa od hnevu trasie,
2602 III   |               odstúpilo. Potom riekne županovi: „Prosím vás, páni, druhý