Cap.

 1 I  |      tie doliny milé, na kraje naše utešené, a nakochaj oko
 2 II |         nejdem vám vypočitovať naše žaloby, naše túžby, naše
 3 II |       vypočitovať naše žaloby, naše túžby, naše predsebavzatia:
 4 II |       naše žaloby, naše túžby, naše predsebavzatia: bo vy sami
 5 II |    voľne konajúci, teraz túžby naše, žaloby naše len pošepky
 6 II |       teraz túžby naše, žaloby naše len pošepky jeden druhému
 7 II |   teraz budeme spomínať nádeje naše. – Nečestné je vlastnovoľne
 8 II |         Ja som ti vyrátal sily naše,“  vstanúc povie s ľavej
 9 II | zaslúžil,obetujúc dosť za veci naše, aby ste i vy mne niečo
10 II |         My známe, že sú zákony naše tvrdé! My známe, že náboženstvo
11 II |       My známe, že náboženstvo naše nechce takých obetí, ako
12 II |  oslobodenia svojho. Ani sľuby naše ďalej nesiahajú, len po
13 II |   hotový každú chvíľu za ciele naše hlavu složiť a umierať?“ ~„
14 II |        Pomysli si, že bratstvo naše a Krista, čo by ťa pálili,
15 IV |         Tvoje slová pália duše naše ako hady jedom svojím. Otcovia
16 V  |       synov a my všetky nádeje naše; tu stojí pred nami sám,
17 V  |        jeho špatne pozabíjané, naše ostatné sily zlomené a vyslobodenie
18 V  |      hoc ich bolo málo, vojská naše ?“ ~Stanislav vznáša hlavu
19 V  |      vymôcť z poddanstva kraje naše. Niet ich viacej! Oni nezhynuli
20 V  |       Sviatoš. „Ako stoja veci naše a naši ľudia živí?“ ~Pokrútili
21 V  |   Tatrách.“ ~„Prísne sú zákony naše!“ vyvolal Stanislav. „A
22 VII|    málo, jeho meno doplní sily naše!“ ~Ale Stanislava nikto