Cap.

 1 I  |       starý ozve: ~„A znáš ty, syn môj, kde ideme?“ ~„Znám,
 2 I  |  prísneho nebolo. ~„A znáš ty, syn môj, načo ty ta ideš?“ ~„
 3 I  |        otec môj!„ ~„A znáš ty, syn môj, že si dorástol predsavzatiu
 4 I  |   spytuješ? No však uvidíš.“ ~„Syn môj!“ chytiac starec mládenca
 5 I  |    prsia si zhlboka oddýchly. „Syn môj,“ zas pokračuje, „mladosti
 6 I  |        kedysi za mojich časov! Syn môj, pozri len po tom okolí!“ ~„
 7 I  |       otec môj?“ ľahostajne sa syn opýta, ale vo zvuku jeho
 8 I  |       tajné pohnutie. ~„Pozri, syn môj, na tie krásne háje,
 9 I  |   Starec zas pozdvihol hlas: ~„Syn môj, zajtrajší deň urobí
10 I  |       náš utlačený? Vidíš, ako syn voľný rodu nášho musí sa
11 I  |        tvojich prijatý? Vidíš, syn môj, to sú tie veci, ktoré
12 I  |     tebe každé pohnutie srdca. Syn môj, všetko, všetko musíš
13 I  | obtočovala, prehovorí: ~„Otče, syn tvoj zabudne na všetko –
14 I  |         ale nikdy nie šťastie. Syn môj, krv moja, ľutujem ťa!“ ~„
15 II |   potichu povedá: ~„A či znáš, syn môj, zákony ,bratov, slovenských’
16 II |     pýtal sa ho: ~„A či si už, syn môj, zacítil lásku ?“ ~„
17 II |        ju prestojím.“ ~„Dobre, syn môj; ale keď ju neprestojíš?“ ~„
18 III|    znivočil, a Stanislav, jeho syn, dumne pozerajúc s túžbou
19 V  |   vinou jedného muža, a ten je syn môj Stanislav! Starci slovenskí,
20 V  |     zas sa ozve Sviatoslav. ~A syn jeho ticho odpovedá: ~„Súďte
21 Vys|     Ladislav) Huňadi –  starší syn Jána Huňadiho, brat Matiašov.