Cap.

 1 I  |           tvojej koniec; časy tvoje sú tvrdé, nešťastia plné, ony
 2 I  |         prijatý? Vidíš, syn môj, to sú tie veci, ktoré ti odnímu
 3 I  |         ktoré ti odnímu slobodu, to sú tie veci, ktoré ťa vytrhnú
 4 II |          všetko stratil: moje zámky sú rozbúrané, moje imanie medzi
 5 II |          tvojho, ale pomysli si, že sú tvrdé zákony spolku nášho,
 6 II |            sa Milota. „My známe, že sú zákony naše tvrdé! My známe,
 7 II | nebezpečenstva. Vaše obete teda nie sú veľké. Avšak keď mladosť
 8 II |         mužský, jej zásluhy a obete sú tisíc ráz väčšie ako vaše;
 9 II |           vy doniesť nemôžete? A či sú duše vaše také závistlivé,
10 II |           keď on zná, že kroky jeho sú vymerané. Áno, vIní sa srdce
11 II |        zákony ,bratov, slovenských’ sú prísne a tvrdé, že za najmenšie
12 III|          mlčia. Ich tváre a postavy sú ako hlboké nešťastie, ako
13 III|           viacej nie tajomstvom, čo sú to za mužovia, už i jedna
14 III|             Trenčianskych. ~A kdeže sú tie veľké vlny vojska Dlugošovho?
15 V  |           odpovedi zvaný. A strašné sú všetky postavy. V časoch,
16 V  |      dlhoročné nanivoč uviesť môže, sú duše napnuté, pobúrené,
17 V  |           obžalovaný Stanislav, kde sú tie pevné, hoc ich bolo
18 V  |         vojská zhynuly, vaše nádeje sú rozborené, vaše namáhania
19 V  |        nevesta v Tatrách.“ ~„Prísne sú zákony naše!“ vyvolal Stanislav. „
20 VI |            nájomníkov; ich zástavou sú šedivé dlhé vlasy, zpod
21 VI |           pešiakov, a o malú chvíľu sú rozprášené, rozdrobené pluky