Cap.
1 II | donášať, mohli sa vypomstiť nad utlačiteľmi viery svojej.
2 II | slovenského. Nejeden zaplakal nad hlbokým pádom rodu svojho;
3 II | pretrpených obelela, sa vyniesla nad shromaždenie, oko ticho,
4 II | našej, vy cítite bolesť nad pádom naším; i načo by som
5 II | že ešte niečo iné jesto nad každodenný život. Tak, mužovia
6 II | Beckove znivočiť, bo je horší nad všetko zlé na svete, nepriateľ
7 II | starobu, pýchou nadchnutú nad svojou cenou vnú tornou: ~„
8 II | a ten je napájaný slzami nad pádom naším, je chovaný
9 II | svoje obrazy obete väčšie nad všetkých iných….“ Prestal,
10 II | ho v zápale duše vysoko nad hlavu dohora a hlasom trasavým
11 III| vypúšťaní duše a v smrti, alebo nad padlými telami bratov svojich
12 III| nenávidený dvojitý kríž, nad ňou sa vypínajúci, i videl,
13 III| dychtivosti náruživej, i v hneve nad panovaním kríža v tom okolí,
14 III| panovaním kríža v tom okolí, nad ktorým Beckov vojvodil,
15 III| zaihrala v povetrí a kríž, nad ňou sa vypínajúci, tíško
16 III| zakrúti blyštiacou sa oceľou nad hlavou, až zahviždí v povetrí,
17 IV | sa vám smejú, bo ked’ ste nad tými, čo vás za toľko sto
18 IV | zakrútil okom a zase sa usmial nad tým mlčaním. ~Stanislav
19 IV | A Stanislav, bolesťou nad stavom svojím premožený,
20 Vys| skale neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Povesťami opradené
21 Vys| Huňadi, mnohonásobný víťaz nad Turkami, stal sa ich postrachom,
|