Cap.

 1 I |         sa starý ozve: ~„A znáš ty, syn môj, kde ideme?“ ~„
 2 I |       prísneho nebolo. ~„A znáš ty, syn môj, načo ty ta ideš?“ ~„
 3 I |        A znáš ty, syn môj, načo ty ta ideš?“ ~„Znám otec môj!„ ~„
 4 I |        Znám otec môj!„ ~„A znáš ty, syn môj, že si dorástol
 5 II|        sa Ďorď Trenčiansky. ,,I ty, i Sviatoš, i Milota, i
 6 IV|  usmievajúc sa vypovie starec. „Ty ma chceš súdiť, a brada
 7 IV|    brada tvoja sotva obronieva; ty ma chceš učiť pokoriť sa
 8 IV| namáhanie. To je vôľa bohov – a ty čo chceš odo mňa ?“ ~A mužovia
 9 IV|        ma odviesť preč od teba, ty ruža staroby mojej, abys’
10 IV|     ruža staroby mojej, abys’ i ty nevinná zahynula a padla
11 IV|         duši Mileny, a viem, že ty nezahubíš biedne, ako som
12 IV|   nedajúc sa mýliť, hovorila: ~„Ty znáš lásku, mladý človeče:
13 IV|      lásky ku mne. Však cítiš i ty...“ ~Stanislav sa odvrátil
14 IV|       šialenca volajúc: ~„Ha, a ty ma chceš vyslobodiť? Ty,
15 IV|         ty ma chceš vyslobodiť? Ty, čo si pomáhala oslobodiť
16 IV|      mala zásluhu u otca, že si ty vydala smrti nádeju Slovenska!“ ~„
17 IV|        kriky? Skoro, skoro; keď ty zahynieš – zahynie i Milena.“
18 IV|     vypovedal: ~„S Bohom ostaň, ty ruža sveta tohto; Boh ťa
19 V |           zase sa ozve Milota, „ty si sa dal vyviesť zo zámku,
20 V |      ich zanechal vražde, abys’ ty ujsť mohol?“ ~„A čo by som