Cap.

 1 I  | všetkého, čo ho obtočuje. ~Idú tak hore dolinou, nehovoriac
 2 I  |        hlavou a vypovie: ~„Nie tak, synko môj, neprenáhli sa
 3 I  | Neľutuj, otče, nemáš začo, a i tak mi spomôcť nemôžeš. Pozri
 4 I  |        na to zapadajúce slnce: tak zhasla sláva naša. A ako
 5 I  |        dlhej noci zase vstane, tak musí vstať zase sláva naša!“ ~
 6 II |     veľké, pravdivé, vznešené. Tak to bolo i na Slovensku.
 7 II |      utlačiteľmi viery svojej. Tak sa mnohí poddali pohanom
 8 II |     ukazuje, že hlava jeho nie tak vekom, ako radšej od mnohých
 9 II |      všetko – iba nie nádej. A tak, mužovia slovenskí, rozpamätajte
10 II |    jesto nad každodenný život. Tak, mužovia slovenskí, časy
11 II |       čo si pred seba vezme, a tak zásluha jeho je nie veľká,
12 II |        že však môže mládenec i tak bez záväzku vystupovať!
13 III|  smrťou alebo nebezpečenstvom, tak dlho, až zutekavšie zástupy,
14 III|      zrkadlom prísnosti, ktorá tak pekne svedčí pozoru mladému,
15 III|    silu obrátiť, i oko jeho sa tak namáha ako ruka nepriateľa
16 IV |    mladý panáčko, a neposudzuj tak zľahka viny iných ľudí.
17 IV |        ich radosť v šťastí – a tak kto vás zradil, nezradil
18 VI | starootcovský meč Stanislavov. Tak jeden človek a meno jeho
19 VII|        a zahladí ich pamiatku. Tak sláva Stanislavovi – on
20 Vys|    snem, shromaždenie, nazvané tak podľa osady Rákoš pri Pešti,