Cap.

 1 II |        kom spočinulo, zdalo sa mu až do samej duše prerážať,
 2 II |       všetko, Ďorď Trenčiansky mu dôrazne hovorí: ~„Pozri,
 3 III| pohanských bojovníkov, ktorých mu na pomoc poslali siedmi
 4 III|    striebornú trúbku, pri boku mu visiacu, zatrúbil po svojom
 5 IV |       starý Dlugoš. Oslobodili mu sputnaté údy. ~„Dlugoš,“
 6 IV | smraštil obrvy, hnev šľachetný mu vystúpil na tvár a žily
 7 IV |        pozdvihla a cez pery sa mu vykradlo prísne slovo: ~„
 8 IV |       času na Beckove.“ ~„Urob mu to, urob mu to, ked’ nie
 9 IV |   Beckove.“ ~„Urob mu to, urob mu to, ked’ nie preňho, mne
10 V  |         aby ste sa poddali. Ak mu do dnes večera nič neodkážete,
11 V  |        Dlugoš môže tomu, ktorý mu na prosby dcéry jeho čas
12 V  |     dať váš sväzok, ale i veno mu s ním väčšie ako hociktorá
13 V  |       a teraz?... Zamračilo sa mu v očiach, ale duch silný,
14 V  |      jeho, i vypovedal: ~„A čo mu zákon sľuboval za najmenšie
15 VI |       dych pŕs jeho, i nabehli mu žily na oblednutom čele.
16 VI |         stíska, i zatemnilo sa mu v očiach, stiahlo mu prsia,
17 VI |        sa mu v očiach, stiahlo mu prsia, lebo videl, ako zástava
18 VI |      Bohom!“ ~Spodná čeľusť sa mu zatriasla, z očú sa mu dve
19 VI |      sa mu zatriasla, z očú sa mu dve veľké slzy vytisli,