Cap.

 1 I  |      všetko musíš zabudnúť, len nie svoju vlasť, svoj rod, svoju
 2 I  |       vážne hlavou a vypovie: ~„Nie tak, synko môj, neprenáhli
 3 I  |        môžeš vydobyť, ale nikdy nie šťastie. Syn môj, krv moja,
 4 II |    ktorá ukazuje, že hlava jeho nie tak vekom, ako radšej od
 5 II |   stratili všetko, všetko – iba nie nádej. A tak, mužovia slovenskí,
 6 II |    mnoho, všetko stratili – iba nie nádeju! Dosť teda pamiatky,
 7 II |         oči, jeho srdce je ešte nie otupené pre vtoky krásy
 8 II |    vezme, a tak zásluha jeho je nie veľká, bo v tom nieto nebezpečenstva.
 9 II | nebezpečenstva. Vaše obete teda nie sú veľké. Avšak keď mladosť
10 II |    zacítiš ľútosť kroku svojho, nie vina naša!“ ~A potom, obrátiac
11 III|         za všetko na svete, len nie za pamiatku svojich hlbokých
12 III|      pole bitky.– ~Už je viacej nie tajomstvom, čo sú to za
13 IV |      ani krv svoju, lebo vy ste nie krv z ich krvi. Vy ste pokolenie
14 IV |         a soznáš, že srdce jeho nie je tvrdé, tvár jeho je pekná,
15 IV |       jeho je pekná, junácka, a nie je schopná nízkosti – a
16 IV |      začína i vypovie: ~„Dobre, nie tebe, ale tomuto pokladu
17 IV |         mu to, urob mu to, ked’ nie preňho, mne kvôli mládenec
18 Vys|        a vnútorného pokoja, ale nie pre výboje za hranice. ~