Cap.

 1 I  |        Mládenec pozeral na otca svojho a v tmavom predčutí mimovoľne
 2 I  |       nasledovať pohnutie srdca svojho, musíš utlačovať jeho žiadosti,
 3 II |       mocnou rukou proti životu svojho vlastného národa. ~Ale nevyhasly
 4 II | zaplakal nad hlbokým pádom rodu svojho; nejeden myslel za dlhých
 5 II |      vás, aby ste ho prijali do svojho spolku bratov slovenských.“ ~
 6 II |       zabudne, krem oslobodenia svojho. Ani sľuby naše ďalej nesiahajú,
 7 II |        Keď zacítiš ľútosť kroku svojho, nie vina naša!“ ~A potom,
 8 III|          s ľúbosťou pozeralo na svojho junáka, od neho čakajúc
 9 III|    Stanislav od časov vstúpenia svojho do spolku „bratov slovenských“
10 IV |     srna letela do náručia otca svojho, i útlym, snehovým ramenom
11 IV |         pomáhala oslobodiť otca svojho, aby si nás uvrhla do záhuby?“ ~
12 V  |       ktorí v tichom behu žitia svojho sa posvätili službe rodov
13 V  |        dva bodáky oprel na syna svojho i zavolal: ~„Stanislav,
14 V  |      neodstúpil od predsavzatia svojho, nikdy som nepomyslel na
15 VI |    omámený starec zhliadne syna svojho, k nemu prichádzajúceho.
16 Vys|     Ladislava Pohrobka. Aby pre svojho syna-nemluvňa zachránila
17 Vys|         korunu do Viedne do rúk svojho švagra Fridricha, cisára