Cap.

 1 II|        ruky vaše poodtinané, že ste tam mnoho, všetko stratili –
 2 II| obetujúc dosť za veci naše, aby ste i vy mne niečo urobili kvôli.
 3 II|    niečo prehovoriť prv, ako by ste niečo uzavreli.“ ~„Hovor,
 4 II|    junák, k vám a pýta vás, aby ste ho prijali do svojho spolku
 5 II|        neprestojíš?“ ~„Povedali ste,“ zas odpovedá Stanislav, „
 6 IV|         vás váľať jarmo, ale vy ste zradili bohov svojich, ktorí
 7 IV|        vždy na pomoci boli, kým ste vy ich nezradili, nezanechali,
 8 IV|      mladý panáčko? Vy sami, bo ste sa odrodili od otcov svojich
 9 IV|         ich svätostí, zlorečili ste tomu, čo oni vzývali, nohami
10 IV|          čo oni vzývali, nohami ste šliapali ich nebo, ich potechu
11 IV|          ani krv svoju, lebo vy ste nie krv z ich krvi. Vy ste
12 IV|      ste nie krv z ich krvi. Vy ste pokolenie odrodené, odštiepené.
13 IV|   bohovia sa vám smejú, bo ked’ ste nad tými, čo vás za toľko
14 IV| pokolení budú vás preklínať, že ste ich vy zatratili naveky,
15 IV|         vy zatratili naveky, že ste im vy požehnanie otcov zapredali,
16 V |        nášho Stanislav, ktorému ste vy sverili synov a my všetky
17 V |    posolstvo. Odkazuje vám, aby ste sa poddali. Ak mu do dnes