Cap.

 1 II |     božstvá. Medzi týmito bol i Dlugoš, starý, junácky muž a horlivý
 2 III| oslobodenia – nového žitia; len Dlugoš na Beckove ešte stojí, privinujúc
 3 III|     prsiach je hrdinské, dumné. Dlugoš poznal zástavu červeno–
 4 III|         nespúšťal mosta dolu. ~„Dlugoš,“ ozve sa Stanislav, „káž
 5 III|        káž most dolu spúšťať!“ ~Dlugoš neodpovedal. ~„Dlugoš, ak
 6 III|           Dlugoš neodpovedal. ~„Dlugoš, ak ti je život milý, dávaj
 7 III|   nečakaj súdu na Trenčíne!“ ~A Dlugoš, pozdvihnúc oči dohora,
 8 IV |     priatelia a pred nimi starý Dlugoš. Oslobodili mu sputnaté
 9 IV |   Oslobodili mu sputnaté údy. ~„Dlugoš,“ ozve sa Stanislav, „už
10 IV |         k synom nešťastlivým. A Dlugoš zakrútil okom a zase sa
11 IV |      pozdejšie, mladý šuhaj!“ ~„Dlugoš, pokor sa dobrovoľne moci
12 IV |        ani Boh viac nepomôže.“ ~Dlugoš s úsmechom zamumlal: „Nespomôže,
13 IV |    mužov, Dlugoša pojímajúcich. Dlugoš ovesil hlavu a začal sa
14 IV |      pokoj, dieťa moje!“ odvetí Dlugoš. „Oni žiadajú zhubu moju...“ ~„
15 IV |     zmaže vinu svoju!“ ~A starý Dlugoš, ktorý sa od počiatku, ako
16 V  |       vašim, že keď sa pokoria, Dlugoš môže tomu, ktorý mu na prosby
17 VI |       hrmot k nemu dorážajúci. ~Dlugoš, čo sľúbil, to splnil. ~