Cap.

 1 II | stoliciach, ale nikto nezná, čo on myslí, lebo sa to oznamuje
 2 II |      mladistvom ohňom svätým, a on sám prichádza, odrastený
 3 II |    nezná, čo ho potká v živote, on hľadí na všetko so zaľúbením,
 4 II |         dušu jeho, keď vidí, že on je z najlepších, keď on
 5 II |         on je z najlepších, keď on zná, že kroky jeho sú vymerané.
 6 III|       zoči– voči s nepriateľmi. On je jediný medzi známymi
 7 III| rozličných obratoch šťastia, bo on, vzoprúc sa v strmeni na
 8 III|      namáhaní jeho celej duše. ~On očistil celú dolinu Považskú
 9 III|       jeho ľudia ho opustili, a on je v nepriateľskom kole
10 IV |        v živote svojom pokazil, on musí pomáhať liečiť rany,
11 IV |         otcovi ho prepustíš – a on vám nič viac neuškodí z
12 IV |     dievča lampu do rúk jeho, a on, ofúknutý studeným povetrím
13 VI |          či vinou, či bez viny, on to sám vie najlepšie. ~Stojí
14 VI |       na oblednutom čele. Videl on zďaleka sa hýbajúcu kopu
15 VII|        Tak sláva Stanislavovi – on nech vás vedie, a hoc nás
16 VII|         dolu Považskou dolinou. On navštívil pole bitky a tam.