Cap.

 1 II|       pádom naším; i načo by som vám to spomínal? Nejdem spomínať
 2 II|       predošlý a terajší, nejdem vám rozkladať utlačenie a hanbu
 3 II|   utlačenie a hanbu našu, nejdem vám vypočitovať naše žaloby,
 4 II|         odrastený bujný junák, k vám a pýta vás, aby ste ho prijali
 5 IV|     počiatku ochraňovali a ktorí vám vždy na pomoci boli, kým
 6 IV|         cudzími spojili? Oj, keď vám je ťažko teraz znášať utlačovanie,
 7 IV|        plačte, vzdychajte, my sa vám smejeme, i bohovia sa vám
 8 IV|        vám smejeme, i bohovia sa vám smejú, bo ked’ ste nad tými,
 9 IV|       otcovi ho prepustíš – a on vám nič viac neuškodí z lásky
10 IV|     Milena Stanislava. ~„Nech sa vám stane!“ bola odpoveď. ~* ~
11 IV|        na Beckov; teraz tajnými, vám neznámymi vchodmi priš1i
12 V | odpovedal: „My sme živí, aby sme vám hanobné posolstvo priniesli;
13 V |      nechali pri živote, aby sme vám priniesli Dlugošovo posolstvo.
14 V |    Dlugošovo posolstvo. Odkazuje vám, aby ste sa poddali. Ak
15 V |          a vypovedal: ~„Ešte raz vám hovorím: nieto škvrny na