Cap.

 1 II |    nabral. Mužovia slovenskí, či už prišiel i pre nas deň sily
 2 II |           pýtal sa ho: ~„A či si už, syn môj, zacítil lásku ?“ ~„
 3 III|         niekoľko mužov, ktorí sa už po zraku poznali a v najväčšej
 4 III|        zanechávali pole bitky.– ~Už je viacej nie tajomstvom,
 5 III| tajomstvom, čo sú to za mužovia, už i jedna i druhá strana vedela,
 6 IV |     Dlugoš,“ ozve sa Stanislav, „už je koniec tvojmu hospodáreniu,
 7 IV |      koniec tvojmu hospodáreniu, už prestane zlopovestné zúrenie
 8 IV |                Nerúhaj sa, bo si už jednou nohou v hrobe a treba
 9 IV |     ľuďmi tvojimi! Skoro, skoro, už sa sem valia!“ ~„Čo ti je,
10 IV |      počuješ tie zvuky, počuješ? Už sa sem hrnú – počuješ ich
11 V  |         mohol?“ ~„A čo by som ja už bol spomohol?“ smutne hovorí
12 V  |      upozornený na náš stav, keď už hádam všetci pohynuli, i
13 VI |           A na Trenčíne sa radia už včasne ráno, Čo majú robiť.
14 VI |       bitky. ~Ale tu ani nevídať už synov Trenčína, oni niekde
15 VII|      dolinami Váhu a tam, kde sa už vysoká veža Trenčína začala