Cap.

 1 I  |   tvrdé, nešťastia plné, ony ti nedopustia kochať sa v ich
 2 I  |    koniec tvojej slobode; ja ti nič zakryť nechcem. Zajtra
 3 I  |   môj, to sú tie veci, ktoré ti odnímu slobodu, to sú tie
 4 II |     iskra potrhlo. ~ „Ja som ti vyrátal sily naše,“  vstanúc
 5 II |     že nesmieš nič robiť, čo ti vodca tvoj nenaloží.“ ~„
 6 III|    neodpovedal. ~„Dlugoš, ak ti je život milý, dávaj most
 7 III|      neodpovedal. ~„Ešte raz ti povedám: si v moci našej,
 8 III|     si v moci našej, rob, čo ti kážem – nečakaj súdu na
 9 IV | jednou nohou v hrobe a treba ti milosti božej, lebo si zradil
10 IV |      pošepky: ~„Otec môj, čo ti je?“ ~„Čo mi je, dieťa moje?“
11 IV |   Neboj sa, otec môj, nič sa ti nestane. Pozri len na toho
12 IV |    Stanislav. ~„Vďaka, vďaka ti!“ zavolá vo vytržení Milena. „
13 IV |  zanechaj tvrdosť svoju, veď ti jej viac netreba. Pôjdeme,
14 IV |       už sa sem valia!“ ~„Čo ti je, deva pobúrená? Stanislav