Cap.

 1 II |   stoja i starci i mládenci i mužovia. Všade hlboké ticho. ~Ďorď
 2 II |  obráteným. ~Začal hovoriť: ~„Mužovia slovenskí! Pominuly časy,
 3 II | chceme srdce k srdcu hovoriť. Mužovia slovenskí! Vy sa rozpamätáte
 4 II |         iba nie nádej. A tak, mužovia slovenskí, rozpamätajte
 5 II |    nad každodenný život. Tak, mužovia slovenskí, časy utekajú
 6 II |    odrazu toľko  sily nabral. Mužovia slovenskí, či už prišiel
 7 II | prísedníkov stola i hovorí: ~“Mužovia slovenskí! Vy zapierate
 8 II |   väčšie ako vaše; a vy teda, mužovia múdri, myslíte, že pozdvihnutie
 9 II |     hlavu, prudko vypovedal: „Mužovia slovenskí, ja chcem a chcem
10 III|       tajomstvom, čo sú to za mužovia, už i jedna i druhá strana
11 IV |     ty čo chceš odo mňa ?“ ~A mužovia okolo Stanislava mlčia,
12 V  | popredku na žalosť, bo prišlí mužovia pozerali prísne, nehovorili
13 V  |      Pokrútili hlavami prišlí mužovia a jeden z nich trasľavým