Cap.

 1 II |    paloty. ~Pán Trenčína, Ďord Trenčiansky slávny za dávnych časov,
 2 II |      Všade hlboké ticho. ~Ďorď Trenčiansky zdvihne dohora šedivú hlavu;
 3 II |            Znám!“ ozve sa Ďorď Trenčiansky. ,,I ty, i Sviatoš, i Milota,
 4 II |       Oprúc hlavu o ruku, Ďorď Trenčiansky potichu hovorí: ~„Sviatoslav
 5 II |        si vedúceho syna. ~Ďorď Trenčiansky pozerá po svojich priateľoch,
 6 II |        či znáš,“ zas pokračuje Trenčiansky, „že kto chce byť údom jeho,
 7 II |     bola smelá odpoveď. ~Potom Trenčiansky uprel zraky svoje na horliaceho
 8 II | nesmieš povedať,“ zas odpovedá Trenčiansky, „to je najväčší oheň, najväčšia
 9 II |   zaprieť nesmieš.“ ~„Dobre!“ ~Trenčiansky stisol plecom i odpovedal: ~„
10 II |       sa vôľa božia!“ zakončil Trenčiansky, a kývnuc rukou, zavolal
11 II |    bolo dokončené všetko, Ďorď Trenčiansky mu dôrazne hovorí: ~„Pozri,
12 III|       veci veľké, krásne. Ďorď Trenčiansky, ktorý býval i v rade, i