Cap.

 1 II |         ľudu si nevedela vytvoriť hlavu, v ktorej by sa boly sjednotily
 2 II | Trenčiansky zdvihne dohora šedivú hlavu; mužná jeho tvár, ktorá
 3 II |         sklopených očiach. ~Oprúc hlavu o ruku, Ďorď Trenčiansky
 4 II |             Prestal, a pozdvihnúc hlavu, prudko vypovedal: „Mužovia
 5 II |        každú chvíľu za ciele naše hlavu složiť a umierať?“ ~„Znám!“
 6 II |          v zápale duše vysoko nad hlavu dohora  a hlasom trasavým
 7 III|        prostriedku vznesie dohora hlavu Stanislav, pozerá po svojich
 8 IV |          nespomôže,“ a pozdvihnúc hlavu, riekol: „Rob, čo chceš;
 9 IV |       pojímajúcich. Dlugoš ovesil hlavu a začal sa triasť na celom
10 V  |         naše ?“ ~Stanislav vznáša hlavu dohora, tiché prsia jeho
11 V  |       svojich?" ~Stanislav svesi1 hlavu. ~„Čis’ ich zanechal vražde,
12 VI |  nepriateľského rozštiepi šišak i hlavu, a slabý, omámený starec