Cap.

 1 I  |          ponáhľajú sa dvaja ľudia. Jeden mladý, krásny, utešený ako
 2 II |            žaloby naše len pošepky jeden druhému sdeľujúci, aby nás
 3 II |            slovenskí, časy utekajú jeden za druhým a rodia sa nové
 4 II |       vstanúc povie s ľavej strany jeden starec, „znáš, na koľko
 5 IV |            tvojim – ale mi daj len jeden deň na premyslenie; môže
 6 V  |      všetky postavy. V časoch, kde jeden pád, jeden pomýlený krok
 7 V  |           V časoch, kde jeden pád, jeden pomýlený krok všetky obete,
 8 V  |     pohynuli, i pomyslel som si: I jeden človek, pre nás zachovaný,
 9 V  |           hlavami prišlí mužovia a jeden z nich trasľavým hlasom
10 VI | starootcovský meč Stanislavov. Tak jeden človek a meno jeho ako iskra
11 VII|     starcov ostalých, i hovoril: ~„Jeden veľký čin, jedna veľká služba