Cap.

 1 I |    Naostatok sa starý ozve: ~„A znáš ty, syn môj, kde ideme?“ ~„
 2 I |        nič prísneho nebolo. ~„A znáš ty, syn môj, načo ty ta
 3 I |             Znám otec môj!„ ~„A znáš ty, syn môj, že si dorástol
 4 II|     ľavej strany jeden starec, „znáš, na koľko rodín, so mnou
 5 II|        a potichu povedá: ~„A či znáš, syn môj, zákony ,bratov,
 6 II|      odpovedá Stanislav. ~„A či znáš,“ zas pokračuje Trenčiansky, „
 7 II|        nášho ?“ ~„Znám!“ ~„A či znáš, že pre každého z nás musí
 8 IV|        sa mýliť, hovorila: ~„Ty znáš lásku, mladý človeče: veď
 9 V |        zavolal: ~„Stanislav, či znáš, že si zatratil každý cit
10 V | vykonaniu úmyslov tvojich? A či znáš, že pre tento cit tvoj zahynuli