Cap.

 1 I |       sa s celým šírym svetom. Starec nedbá na okolie, nedbá na
 2 I |   uvidíš.“ ~„Syn môj!“ chytiac starec mládenca za ruku, hovorí,
 3 I |   mimovoľne pozeral na okolie. Starec zas pozdvihol hlas: ~„Syn
 4 I |       svoj rod, svoju vieru.“ ~Starec prestal, premožený i bolesťou,
 5 I |   myšlienke jednej povstalé!“ ~Starec sa naňho zadíva, oprúc trasľavé
 6 II|     povie s ľavej strany jeden starec, „znáš, na koľko rodín,
 7 IV|          usmievajúc sa vypovie starec. „Ty ma chceš súdiť, a brada
 8 IV|   vydýchnuc si povedal: ~„Mlč, starec šialený! Tvoje slová pália
 9 IV| pokorenie a kajúcnosť žiadame, starec pyšný!“ zavolá Stanislav. ~„
10 VI|        hlavu, a slabý, omámený starec zhliadne syna svojho, k