Cap.

 1 II |  kývnuc rukou, zavolal k sebe Stanislava, ktorý, položiac dva prsty
 2 III|        Od tej doby málo vídať Stanislava zamysleného; tvár jeho horí,
 3 III|  rozprestierajúcich spojencov Stanislava, a v dychtivosti náruživej,
 4 IV |       mňa ?“ ~A mužovia okolo Stanislava mlčia, trasú sa pred kliatbou
 5 IV | prísny, až dušu párajúci hlas Stanislava, skríkla a ako splašená
 6 IV |    pozdvihla oko, i premerala Stanislava od hlavy do päty v jednom
 7 IV |       spokojnou, pohliadla na Stanislava a hlasom tichým povedala
 8 IV | zodvihnúc ruky, pýtala Milena Stanislava. ~„Nech sa vám stane!“ bola
 9 IV |       tvoje, rozpamätaj sa na Stanislava!“ ~S tým zmizol. ~
10 VII|       doplní sily naše!“ ~Ale Stanislava nikto viac v krajoch našich