Cap.

 1 I  |     nikdy nie šťastie. Syn môj, krv moja, ľutujem ťa!“ ~„Neľutuj,
 2 II |    čiernej zemi zahrabaní a ich krv je po poliach prešporských
 3 III|       skoliť, i tvár, do ktorej krv udrela, i vydychovanie prudké
 4 IV |   milosti božej, lebo si zradil krv vlastnú a pomáhals’ ju potokmi
 5 IV | nezradil ani otcov svojich, ani krv svoju, lebo vy ste nie krv
 6 IV |      krv svoju, lebo vy ste nie krv z ich krvi. Vy ste pokolenie
 7 VI |       nevediacich, začo a prečo krv svoju vylievajú. ~I ticho,
 8 VI |     pery sa otvoria hovoriac: ~„Krv moja na teba, i krv bratov
 9 VI | hovoriac: ~„Krv moja na teba, i krv bratov tvojich na teba,
10 VI |       bratov tvojich na teba, i krv nás všetkých na teba, i