Cap.

1 I  |     hovorí, údy jeho sa trasú, oko suché zatiahlo sa slabou
2 I  |       naše utešené, a nakochaj oko svoje v ich pohľade – naveky!“ ~
3 II |     vyniesla nad shromaždenie, oko ticho, pokojne zažiarilo,
4 II | Ďorďovi Trenčianskemu zahorelo oko; starci okolo stola pozdvihli
5 III|      kde treba silu obrátiť, i oko jeho sa tak namáha ako ruka
6 IV |    tvár sa vyhladila, obledla, oko stĺpkom spočinulo na krásnej
7 IV |      krásotu. Milena pozdvihla oko, i premerala Stanislava
8 IV |     Milena. „Znám ja, že tvoje oko, z ktorého veľkomyseľnosť
9 VI |     bozkávať začalo, napälo sa oko Stanislavovo ako orla, za