Cap.

1 I  |           šliapať svojimi nohami, a hoc i po vlastných najútlejších
2 II |              neľahko opúšťa svoje – hoc aké bludné – presvedčenie,
3 II |            neprijíma odrazu pravdy, hoc aké spasiteľné, lebo sa
4 V  |        Stanislav, kde sú tie pevné, hoc ich bolo málo, vojská naše ?“ ~
5 V  |           pred zrakmi vašimi čistý, hoc o moc nešťastnejší, ako
6 VI |          štyrmi stenami, ktoré ono, hoc ako bije, preboriť nemôže.
7 VI |         robiť.I umienili si radšej, hoc ich je málo, preraziť nepriateľské
8 VII|          padlo v moc Trenčianskych, hoc ich málo zastalo, i Beckov
9 VII| Stanislavovi – on nech vás vedie, a hoc nás je málo, jeho meno doplní