Cap.

  1 I  |   zjaveniach svojich, šumote hôr, v hučaní riek, vo svetle slnečnom,
  2 I  |         riek, vo svetle slnečnom, v ligotaní zore, vo tmách
  3 I  |           zjaví sa tu i tu človek v postave proroka, ktorý šepce
  4 I  |       všetko ho k sebe ťahá, lebo v prsiach jeho ešte sa neohraničil
  5 I  |    odpovie mládenec ľahko, ako by v odpovedi jeho nič vážneho,
  6 I  |           ti nedopustia kochať sa v ich lone jako kedysi za
  7 I  |     utešené, a nakochaj oko svoje v ich pohľade – naveky!“ ~
  8 I  |          pozeral na otca svojho a v tmavom predčutí mimovoľne
  9 I  |    krásnej prírode, ktoré utlačia v tebe každé pohnutie srdca.
 10 I  |         ruku. Slnce sa zaligotalo v kryštale ich očí – a zapadlo. ~
 11 II |     zčiastky horami oddelený, sám v prvom ohlušení sa nehýbal
 12 II |          nevedela vytvoriť hlavu, v ktorej by sa boly sjednotily
 13 II |      nepreniknúc všetkých srdcia, v prvom svojom rozšírení sa
 14 II |        keď pohanský národ panstvo v Uhrách obdržal, vďačne odstúpili
 15 II |     odtiaľ hromžil na kresťanov a v nevedomosti svojej pracoval
 16 II |           túžob za samostatnosťou v srdciach všetkých synov
 17 II |       časoch, nejeden, túlajúc sa v tichých letných nociach
 18 II |         nevyzradil, iba ak slávik v piesni svojej, ktorý v hájoch
 19 II |     slávik v piesni svojej, ktorý v hájoch počúval šepoty mužov
 20 II |          Považím ukazujúcich. Len v isté dni sa mnoho starcov,
 21 II |      hrnie sa do širokej paloty. ~V palote naprostriedku stojí
 22 II |         slobodní, teraz utlačený, v hanbe žijúci, predtým všetko
 23 II |       druhým a rodia sa nové sily v ustavičnej premene; slabý
 24 II | ustavičnej premene; slabý vyrastá v silného muža, silného muža,
 25 II |          pozdvihli ovislé, niekde v rozpomienkach na časy predošlé
 26 II |        hlasom, ale dôrazne, takže v rečiach jeho vidno starobu,
 27 II |          moji piati synovia ležia v čiernej zemi zahrabaní a
 28 II |           ešte nezná, čo ho potká v živote, on hľadí na všetko
 29 II |          krásy a sladkosti sveta. V spolku našom máme do týchto
 30 II |     zásluha jeho je nie veľká, bo v tom nieto nebezpečenstva.
 31 II |      vymerané. Áno, vIní sa srdce v prsiach mládencových, i
 32 II |           sa chce podrobiť vodcom v každom ohľade, že zatracuje
 33 II |        chytí sa kríža, vynesie ho v zápale duše vysoko nad hlavu
 34 II |      dohora – a shromaždenie mlčí v svätej tichosti. ~
 35 III|      plamenné ohnivá a blyštia sa v pokoji i v bitkách ligotavým
 36 III|           a blyštia sa v pokoji i v bitkách ligotavým svetlom
 37 III|           ľahko medzi druhými, bo v radosti, vo víťazstve nezjaví
 38 III|     pohnutie zápalu na ich tvári; v porážke zas, alebo pri vypúšťaní
 39 III|        alebo pri vypúšťaní duše a v smrti, alebo nad padlými
 40 III|      obličaji, ani posvätnej rosy v ich oku. Oni pozrú na seba,
 41 III|        hore prstom do neba, alebo v tú stranu, kde leží Trenčín,
 42 III|           prelomené, ustupovaly a v neporiadku utekaly, srazilo
 43 III|    neporiadku utekaly, srazilo sa v malú hŕbočku tých niekoľko
 44 III|          sa už po zraku poznali a v najväčšej tichosti bojovali
 45 III|           bojovavší, zhliadnuc sa v zrkadle ich duší, ich tvárí,
 46 III|          a krik „Stanko, Stanko!“ v bojoch väčších i menších
 47 III|        Trenčiansky, ktorý býval i v rade, i na boli bitky vodcom,
 48 III|          boli bitky vodcom, padol v bitke, a na jeho miesto
 49 III|        ktorého líca zahoria ohňom v rozličných obratoch šťastia,
 50 III|        šťastia, bo on, vzoprúc sa v strmeni na koníku, vyťahuje
 51 III|   všetkých uhlov sveta, ale srdce v ich prsiach je hrdinské,
 52 III|           spojencov Stanislava, a v dychtivosti náruživej, i
 53 III|          dychtivosti náruživej, i v hneve nad panovaním kríža
 54 III|         hneve nad panovaním kríža v tom okolí, nad ktorým Beckov
 55 III|       vojvodil, sobral svoje sily v čas nočný, preplavil sa
 56 III|         biela zástava si zaihrala v povetrí a kríž, nad ňou
 57 III|         Ľudstvo Dlugošovo kričí a v prudkej surme sa rúti na
 58 III|       rúti na hŕstku, ktorá teraz v šialenosti svojej len z
 59 III|    trčiacej skaliny a rozprúdi sa v tisícich klobúčkoch po širošírej
 60 III|           nad hlavou, až zahviždí v povetrí, ako by ju pálil
 61 III|        ľudia ho opustili, a on je v nepriateľskom kole lapený,
 62 III|           Ešte raz ti povedám: si v moci našej, rob, čo ti kážem –
 63 III|            ktorý vzbudzoval nádej v srdciach veriacich. ~
 64 IV |         sa, bo si už jednou nohou v hrobe a treba ti milosti
 65 IV |      nevinný!“ ~„Nebuď taký náhly v súde, mladý panáčko, a neposudzuj
 66 IV |    šliapali ich nebo, ich potechu v starostiach, ich radosť
 67 IV |           starostiach, ich radosť v šťastí – a tak kto vás zradil,
 68 IV |      kálať srdcia, bude myseľ ich v zúfalstvo pohrúžená, a vy
 69 IV |      nepohnutí, takí necitliví sa v smrti ukazovali. Zdá sa,
 70 IV |      ukazovali. Zdá sa, ako by sa v tom jednom človeku šťastná
 71 IV |          na krásnej devici, ktorá v zarmútenosti svojej bola
 72 IV |       Stanislava od hlavy do päty v jednom okamžení, a pritú1iac
 73 IV |          nevinná zahynula a padla v obeťnáruživostiam ľudským!“ ~
 74 IV |   veľkomyseľnosť žiari, vie čítať v duši Mileny, a viem, že
 75 IV |       Tvoj otec musí napraviť, čo v živote svojom pokazil, on
 76 IV |        beckovskom; vietor hvižďal v oblokoch stien zámkových
 77 IV |           i zavýjal divými hlasmi v susedných horách, a bujná,
 78 IV |        Duša, bojom naplnená, sama v sebe bojujúca, tmavé nepojaté
 79 IV |    bojujúca, tmavé nepojaté túžby v skrytosti pŕs svojich chovajúca,
 80 V  |                                   V.~Na Trenčíne, slávnom zámku,
 81 V  |           zámku, je známa palota, v ktorej sa všetky záležitosti
 82 V  |        strašné sú všetky postavy. V časoch, kde jeden pád, jeden
 83 V  |     smutnejšie je hovoriť otcovi, v nádejach svojich sklamanému,
 84 V  |           Niet viacej tých, ktorí v tichom behu žitia svojho
 85 V  |         podvihne, ako by im chcel v ústrety letieť i spýtať
 86 V  |       radšej otca ako jeho vydala v nebezpečenstvo, nielen dieťa
 87 V  |      väčšie ako hociktorá nevesta v Tatrách.“ ~„Prísne sú zákony
 88 V  |           zatratil každý cit útly v srdci svojom, ktorý by v
 89 V  |          v srdci svojom, ktorý by v najmenšom odporoval vykonaniu
 90 V  |         teraz?... Zamračilo sa mu v očiach, ale duch silný,
 91 VI |         zhasínajúcu silu mladosti v škaredej nečinnosti, ale
 92 VI |      jednotlivé izby robiacich. A v jednej z týchto komôr stojí
 93 VI |     Považskou dolinou i rozoznáva v brieždení raňajšieho svetla
 94 VI |           dolinu Váhu, i zhliadlo v kryštáľovom zrkadle strieborného
 95 VI |         stíska, i zatemnilo sa mu v očiach, stiahlo mu prsia,
 96 VI |         mládenec sa oprie, ako by v šialenosti, o dvere, a silou
 97 VI |        oslabenej ruky, vyhodil sa v okamženi na otcovho tu stojaceho
 98 VII|       zbroje, mnoho koristi padlo v moc Trenčianskych, hoc ich
 99 VII|         Ale Stanislava nikto viac v krajoch našich nevidel. ~* ~
100 VII|        následky činov ruských, čo v slepote svojej a nenávisti
101 VII|           skúpal bledú tvár svoju v lištiacej povrchnosti krvavočervených
102 VII|        mládeže našej, i vzkrieste v jej prsiach oheň svätý,
103 Vys|    opradené sídlo vojvodu Ctibora v 15. storočí. ~Branč – hradné
104 Vys|          Branč – hradné zrúcaniny v okrese Senickom, kedysi
105 Vys|       pevnosť – pri dolnom Dunaji v dnešnej Juhoslávii. ~gubernátor –
106 Vys|       župan, panovníkov poverenec v :župe (stolici), vymenovaný
107 Vys|     husitských vojsk na Slovensku v polovici 15. storočia. ~
108 Vys|           rodu Huňadovcov, vládol v Uhorsku od r. 1458 do r.
109 Vys|         vojsk Turkami pri Moháči (v jv. Zadunajsku pri Dunaji)
110 Vys|            Ondrej, kráľ: – vládol v Uhorsku v rokoch 1205 -
111 Vys|          kráľ: – vládol v Uhorsku v rokoch 1205 - 1235. ~Osman
112 Vys|          hodnostár štátu. ~paša – v staršej literatúre „baša“,
113 Vys| literatúre „baša“, vysoká hodnosť v Turecku, veliteľ oblasti,
114 Vys|             dnes hradné zrúcaniny v strečnianskej úžine Váhu,
115 Vys|        viď Matiaš. ~Varna – mesto v Bulharsku na brehu Čierneho
116 Vys|          porážku od Turkov. Padol v nej aj sám kráľ Vladislav,
117 Vys|        nej aj sám kráľ Vladislav, v poľských dejinách zvaný „
118 Vys|        podžupan, zástupca zemanov v župe, nimi samými volený
119 Vys|     vedenie zemianskej samosprávy v župe. ~ ~