Cap.

  1 I  |                                      I.~Šumí Váh vo svojom koryte,
  2 I  |             nočných. Ale zjaví sa tu i tu človek v postave proroka,
  3 I  |        šliapať svojimi nohami, a hoc i po vlastných najútlejších
  4 I  |            Starec prestal, premožený i bolesťou, i zápalom, ale
  5 I  |       prestal, premožený i bolesťou, i zápalom, ale oči mládencove
  6 I  |              trasľavé ruky o palicu, i pokrúti vážne hlavou a vypovie: ~„
  7 I  |         Neľutuj, otče, nemáš začo, a i tak mi spomôcť nemôžeš.
  8 II |      pravdivé, vznešené. Tak to bolo i na Slovensku. Mnohým nebol
  9 II |            božstvá. Medzi týmito bol i Dlugoš, starý, junácky muž
 10 II |           mnoho pamätajú, ktorí žili i padli zas do zabudnutia
 11 II |     kresťanské. Dokola sedia a stoja i starci i mládenci i mužovia.
 12 II |        Dokola sedia a stoja i starci i mládenci i mužovia. Všade
 13 II |            stoja i starci i mládenci i mužovia. Všade hlboké ticho. ~
 14 II |              duše prerážať, a predsa i nekonečnou dôverou k nemu
 15 II |              bolesť nad pádom naším; i načo by som vám to spomínal?
 16 II |              padli, kde sme utratili i milú slobodu, i pokrvných
 17 II |             utratili i milú slobodu, i pokrvných a priateľov našich,
 18 II |             slovenskí, či už prišiel i pre nas deň sily našej?“ ~
 19 II |          ozve sa Ďorď Trenčiansky. ,,I ty, i Sviatoš, i Milota,
 20 II |            Ďorď Trenčiansky. ,,I ty, i Sviatoš, i Milota, i Nezdaj,
 21 II |      Trenčiansky. ,,I ty, i Sviatoš, i Milota, i Nezdaj, i ostatní
 22 II |             ty, i Sviatoš, i Milota, i Nezdaj, i ostatní všetci
 23 II |         Sviatoš, i Milota, i Nezdaj, i ostatní všetci mi oznámili
 24 II |           dosť za veci naše, aby ste i vy mne niečo urobili kvôli.
 25 II |              budúcich lepších časov, i zahorely prsia jeho vo veku
 26 II |            My uznávame zásluhy tvoje i zápal syna tvojho, ale pomysli
 27 II |           jeho iskriacim teplom: ale i to známe, že upadlý ľud
 28 II |   mládeneckým okom prísedníkov stola i hovorí: ~“Mužovia slovenskí!
 29 II |      hovoríte, že však môže mládenec i tak bez záväzku vystupovať!
 30 II |              v prsiach mládencových, i rozohňuje sa duša jeho vidiac,
 31 II |           spásu našu, jeho vôľa bude i mojou.“ ~„Pomysli si, že
 32 II |            Trenčiansky stisol plecom i odpovedal: ~„Dobre! Keď
 33 III|         ohnivá a blyštia sa v pokoji i v bitkách ligotavým svetlom
 34 III|              čo sú to za mužovia, už i jedna i druhá strana vedela,
 35 III|            to za mužovia, už i jedna i druhá strana vedela, že
 36 III|            Stanko!“ v bojoch väčších i menších čarovnou mocou pôsobí
 37 III|        menších čarovnou mocou pôsobí i na jeho spolubojovníkov,
 38 III|          železom odetí, vystupovali, i na jeho nepriateľov, ktorí,
 39 III|             Trenčiansky, ktorý býval i v rade, i na boli bitky
 40 III|   Trenčiansky, ktorý býval i v rade, i na boli bitky vodcom, padol
 41 III|              kde treba silu obrátiť, i oko jeho sa tak namáha ako
 42 III|              ruka nepriateľa skoliť, i tvár, do ktorej krv udrela,
 43 III|          tvár, do ktorej krv udrela, i vydychovanie prudké svedčí
 44 III|       zástavu červeno– bielu, poznal i nenávidený dvojitý kríž,
 45 III|               nad ňou sa vypínajúci, i videl, že jeho sily zničiť
 46 III|             v dychtivosti náruživej, i v hneve nad panovaním kríža
 47 III|           požehnanie verným svojim. ~I stal sa krik. Rady Stanislavove
 48 III|         radosti spozorovať nemožno – i hýbu sa napredok ako posvätenci
 49 III|           nijakej moci neustupovať. ~I bol útok prvý, i bol útok
 50 III|       neustupovať. ~I bol útok prvý, i bol útok druhý, a vždy rútiaci
 51 III|            svojich a volá „Za mnou!“ i zakrúti blyštiacou sa oceľou
 52 III|           láme šable, odráža kopije, i tisne vojsko, že nemá miesta
 53 III|            rozšíriť a naťahovať kuše i vysielať strely do pŕs Trenčianskych. ~
 54 IV |            odrodili od otcov svojich i od ich svätostí, zlorečili
 55 IV |       vzdychajte, my sa vám smejeme, i bohovia sa vám smejú, bo
 56 IV |            chránili, ľútosti nemali, i oni vás zatratili naveky,
 57 IV |           sveta, a duše synov vašich i s tisícerom pokolení budú
 58 IV |          požehnanie otcov zapredali, i budú sa im kálať srdcia,
 59 IV |             nich všetku zlosť sveta, i prekliaty si od otcov našich!“ ~,,
 60 IV |          tvár a žily osinely na čele i vírily sa na priezračnej
 61 IV |              do náručia otca svojho, i útlym, snehovým ramenom
 62 IV |       krásotu. Milena pozdvihla oko, i premerala Stanislava od
 63 IV |            ruža staroby mojej, abys’ i ty nevinná zahynula a padla
 64 IV |             človeče: veď si mal otca i matku; a kvôli mojej láske
 65 IV |             lásky ku mne. Však cítiš i ty...“ ~Stanislav sa odvrátil
 66 IV |             k sebe prichádzať začína i vypovie: ~„Dobre, nie tebe,
 67 IV |          čierna noc nastala po bitke i po súde beckovskom; vietor
 68 IV |             oblokoch stien zámkových i zavýjal divými hlasmi v
 69 IV |               hneď žalostné volanie, i hneď zas kliatby najsvätejších
 70 IV |          dverách, búcha, búcha na ne i volá: ~„Otvor, otvor, skoro,
 71 IV |               utekaj, zle s tebou tu i s ľuďmi tvojimi! Skoro,
 72 IV |          hore a vraždia ľudí tvojich i tešia sa na smrť tvoju!“ ~
 73 IV |            keď ty zahynieš – zahynie i Milena.“  A Stanislav, bolesťou
 74 V  |           pevné hradby z pŕs svojich i namáhali sa vymôcť z poddanstva
 75 V  |            už hádam všetci pohynuli, i pomyslel som si: I jeden
 76 V  |         pohynuli, i pomyslel som si: I jeden človek, pre nás zachovaný,
 77 V  |            im chcel v ústrety letieť i spýtať sa ich, čo sa stalo,
 78 V  |             dobrými novinami prišlí, i nesmelo pohliadali dookola. ~„
 79 V  |        priniesli; ale naši bratia –“ i kývol plecom. ~Po malej
 80 V  |            svoje dať váš sväzok, ale i veno mu s ním väčšie ako
 81 V  |          bodáky oprel na syna svojho i zavolal: ~„Stanislav, či
 82 V  |               jeho synovia zahynuli, i najmladšieho od mladi napájal
 83 V  |             láskou k rodinám svojim, i vychovával ho k obeti pre
 84 V  |          dodal bystrosti hlasu jeho, i vypovedal: ~„A čo mu zákon
 85 V  |              vypovedal starý Sviatoš i zakryl si líca. ~A Stanislav
 86 VI |        pozerá dolu Považskou dolinou i rozoznáva v brieždení raňajšieho
 87 VI |               za korisťou bažiaceho, i utíchol dych pŕs jeho, i
 88 VI |             i utíchol dych pŕs jeho, i nabehli mu žily na oblednutom
 89 VI |           hýbajúcu kopu ozbrojencov, i počul temný hrmot k nemu
 90 VI |           včasne ráno, Čo majú robiť.I umienili si radšej, hoc
 91 VI |          prečo krv svoju vylievajú. ~I ticho, zadumene vyšla hŕstka
 92 VI |        vylialo slnce na dolinu Váhu, i zhliadlo v kryštáľovom zrkadle
 93 VI |        vlomili do radov Dlugošových, i nastala strašlivá rúbanica;
 94 VI |          okolo seba, druhí pribúdajú i natískajú hŕstku smelých
 95 VI |            nepriateľ obtáča, stíska, i zatemnilo sa mu v očiach,
 96 VI |               dosiaľ za sväté držal? I rozšírili sa prsia mládencove,
 97 VI |             zahvižďal úzkym okienkom i rozvial vlasy jeho do letu;
 98 VI |           pántov silné železné čapy, i vytrhnúc prvému strážnikovi
 99 VI |       nepriateľského rozštiepi šišak i hlavu, a slabý, omámený
100 VI |              k nemu prichádzajúceho. I zamračí sa krvou poliata
101 VI |        hovoriac: ~„Krv moja na teba, i krv bratov tvojich na teba,
102 VI |              bratov tvojich na teba, i krv nás všetkých na teba,
103 VI |            krv nás všetkých na teba, i prekliatie tisíceho pokolenia
104 VI |          otcovho tu stojaceho žrebca i zavolal: ~„Za mnou, za mnou!“ ~
105 VI |       zavolal: ~„Za mnou, za mnou!“ ~I ozvali sa radostné hlasy „
106 VI |              hlasy „Stanko, Stanko“, i zahučaly rady nepriateľa „
107 VII| Trenčianskych, hoc ich málo zastalo, i Beckov padol do ich rúk:
108 VII|         okolo seba starcov ostalých, i hovoril: ~„Jeden veľký čin,
109 VII|    vyhladzúvajú nevediac, čo robia – i skúpal bledú tvár svoju
110 VII|        vzdychol, zdvihol ruku dohora i hovoril: ~„S Bohom, doliny
111 VII|                S Bohom, doliny moje, i vy hory, lesy, i vy krásne
112 VII|        doliny moje, i vy hory, lesy, i vy krásne kvety lúk našich,
113 VII|             krásne kvety lúk našich, i vy polia klasonosné, i vy
114 VII|               i vy polia klasonosné, i vy dedinky tiché, i vy ľudia
115 VII|      klasonosné, i vy dedinky tiché, i vy ľudia dobrí, čakajúci
116 VII|        čakajúci nadarmo časy lepšie, i vy rieky bystrotoké i vy
117 VII|        lepšie, i vy rieky bystrotoké i vy hrady staroveké, s Bohom!
118 VII|         pokoleniam poručenstvo moje, i zahučte do duší mládeže
119 VII|       zahučte do duší mládeže našej, i vzkrieste v jej prsiach