Cap.

 1 I  |            vo svojom koryte, hučia jeho vlny divným, čudným hlasom,
 2 I  |        doliny a kraje, ktoré vody  jeho bozkávajú, hneď zasa búrlivým
 3 I  |            prebudeniu. Kto vyskúma jeho vôľu? Kto pochopí jeho tajný
 4 I  |     vyskúma jeho vôľu? Kto pochopí jeho tajný šumot? Tie kraje,
 5 I  |          sebe ťahá, lebo v prsiach jeho ešte sa neohraničil ten
 6 I  |     prírodou, ktorý s vekom hynie. Jeho duša je taká slobodná vo
 7 I  |           okolie, nedbá na krásotu jeho; ide prosto, lebo ho vedie
 8 I  |           ľahko, ako by v odpovedi jeho nič vážneho, nič prísneho
 9 I  |       mladé sily tvoje pod ťarchou jeho?“ ~„Hej, otec môj, kebys’
10 I  |      mládenca za ruku, hovorí, údy jeho sa trasú, oko suché zatiahlo
11 I  |     zatiahlo sa slabou rosou, krok jeho zastal a prsia si zhlboka
12 I  |            syn opýta, ale vo zvuku jeho slov vidno premenu, možno
13 I  |            svojho, musíš utlačovať jeho žiadosti, musíš po všetkom
14 I  |            mládencove sa zažiaria, jeho postava narastie, jeho tvár
15 I  |             jeho postava narastie, jeho tvár sa vyjasní, zdá sa,
16 I  |            vyjasní, zdá sa, ako by jeho postavu čarovná žiara obtočovala,
17 II |      Svantovíta, ba dakedajší kňaz jeho, ktorý mocou pohanov aziatských
18 II |         dohora šedivú hlavu; mužná jeho tvár, ktorá ukazuje, že
19 II |            ktorá ukazuje, že hlava jeho nie tak vekom, ako radšej
20 II |           dôrazne, takže v rečiach jeho vidno starobu, pýchou nadchnutú
21 II |            časov, i zahorely prsia jeho vo veku mladistvom ohňom
22 II |            na všetko so zaľúbením, jeho oči, jeho srdce je ešte
23 II |            so zaľúbením, jeho oči, jeho srdce je ešte nie otupené
24 II |         nás, aby sme sa zohrievali jeho iskriacim teplom: ale i
25 II |          seba vezme, a tak zásluha jeho je nie veľká, bo v tom nieto
26 II |       pýche, že to pozdvihuje dušu jeho, keď vidí, že on je z najlepších,
27 II |   najlepších, keď on zná, že kroky jeho sú vymerané. Áno, vIní sa
28 II |  mládencových, i rozohňuje sa duša jeho vidiac, že doniesol za svoje
29 II | Trenčiansky, „že kto chce byť údom jeho, nesmie pomyslieť, nesmie
30 II |       mládenca je hriech, že prsia jeho musia byť oceľové proti
31 II |         Ked’ je to pre spásu našu, jeho vôľa bude i mojou.“ ~„Pomysli
32 II |           sa nesrovnáva s prísahou jeho. ~Keď bolo dokončené všetko,
33 II |     Stanislav sa celý trasie, tvár jeho živým ohňom horí, oči jeho
34 II |         jeho živým ohňom horí, oči jeho mihajú tajomným svetlom
35 II |            tajomným svetlom a ruka jeho, chytí sa kríža, vynesie
36 III|         čarovnou mocou pôsobí i na jeho spolubojovníkov, ktorí,
37 III|           odetí, vystupovali, i na jeho nepriateľov, ktorí, počujúc
38 III|      statočnosti vlastnej obtočuje jeho vysoké mladistvé čelo, tvár
39 III|        vysoké mladistvé čelo, tvár jeho je zrkadlom prísnosti, ktorá
40 III|        vodcom, padol v bitke, a na jeho miesto je Sviatoš vyvolený
41 III|       Stanislava zamysleného; tvár jeho horí, keď sa vidí zoči–
42 III|          treba silu obrátiť, i oko jeho sa tak namáha ako ruka nepriateľa
43 III|           prudké svedčí o namáhaní jeho celej duše. ~On očistil
44 III|          sa znivočil, a Stanislav, jeho syn, dumne pozerajúc s túžbou
45 III|         koníku ku Beckovu – za ním jeho spojenci. ~Málo ich všetkých;
46 III|            vypínajúci, i videl, že jeho sily zničiť môžu pod zámkom
47 III|        sily zničiť môžu pod zámkom jeho sa rozprestierajúcich spojencov
48 III|     vpadnutým smutne dookola, lebo jeho ľudia ho opustili, a on
49 III|        hore na zámok, zapichnúc na jeho vrcholku červeno– bielu
50 IV |            mieste, pri ňom ostatní jeho priatelia a pred nimi starý
51 IV |            A Milena, počujúc slová jeho, nezaplakala ako ženská,
52 IV |         stojíš, a soznáš, že srdce jeho nie je tvrdé, tvár jeho
53 IV |            jeho nie je tvrdé, tvár jeho je pekná, junácka, a nie
54 IV |       zveri divej pokrytej, a líce jeho horí, blesk lampy, ktorá
55 IV |            stole horí, blyskot očú jeho preráža; hneď vstane a počúva,
56 IV |           neznámymi vchodmi priš1i jeho spojenci hore a vraždia
57 IV |          teba, nebola ani slova na jeho oslobodenie povedala, bo
58 IV |        kŕčovite sa ovesiac na ruky jeho, schytila lampu so stola
59 IV |         vtislo dievča lampu do rúk jeho, a on, ofúknutý studeným
60 V  |       stojí pred nami sám, ľudstvo jeho špatne pozabíjané, naše
61 V  |          hlavu dohora, tiché prsia jeho zvoľna oddychujú a hlas
62 V  |            zvoľna oddychujú a hlas jeho čistý pevne sa ozýva: ~„
63 V  |           ktorý mu na prosby dcéry jeho čas daroval, aby mohol svoje
64 V  |            by bola radšej otca ako jeho vydala v nebezpečenstvo,
65 V  |           druhov svojich pre dcéru jeho?“ ~Stanislav neodpovedal. ~„
66 V  |            ozve Sviatoslav. ~A syn jeho ticho odpovedá: ~„Súďte
67 V  |           bleskov. Všetko utratil, jeho synovia zahynuli, i najmladšieho
68 V  |         silný, nepremožený vystrel jeho postavu, dodal bystrosti
69 V  |     postavu, dodal bystrosti hlasu jeho, i vypovedal: ~„A čo mu
70 VI |      bažiaceho, i utíchol dych pŕs jeho, i nabehli mu žily na oblednutom
71 VI |           veže na to, ako druhovia jeho padajú, ako ich nepriateľ
72 VI |           okienkom i rozvial vlasy jeho do letu; a väznený mládenec
73 VI |            Tak jeden človek a meno jeho ako iskra hromu prebehne
74 VII|          vedie, a hoc nás je málo, jeho meno doplní sily naše!“ ~
75 Vys|     Uhorsku od r. 1458 do r. 1490. Jeho otec Ján Huňadi, mnohonásobný
76 Vys|  gubernátor) českého štátu, neskôr jeho zvolený kráľ. Dobrodinec
77 Vys|            zajatého Matiaša, potom jeho tesť. ~polmesiac – turecká