Cap.

 1 I  |          Jeden mladý, krásny, utešený ako tvár rannej zore, ako tvár
 2 I  |         utešený ako tvár rannej zore, ako tvár krásnej prírody okolo
 3 I  |       starobou chrbtom, takže sa zdá, ako by bol povesťou starovekosti,
 4 I  |               svojej obrazotvornosti, ako si ten vetrík, ťahajúci
 5 I  |              po okolí, a ani neznajúc ako, teší sa s celým šírym svetom.
 6 I  |              vedie myšlienka, ktorou, ako sa zdá, teraz je zaneprázdnený,
 7 I  |        dolinou, nehovoriac ani slova, ako by staroba, s mladosťou
 8 I  |               odpovie mládenec ľahko, ako by v odpovedi jeho nič vážneho,
 9 I  |              ľud náš utlačený? Vidíš, ako syn voľný rodu nášho musí
10 I  |              jarmom cudzincov? Vidíš, ako sa šliape znak Spasiteľa,
11 I  |              tvár sa vyjasní, zdá sa, ako by jeho postavu čarovná
12 I  |              tak zhasla sláva naša. A ako to slnce po dlhej noci zase
13 II |              Trenčíne. Starcov viacej ako mládencov. Ruky si spoločne
14 II |              sa vypína čierna stolica ako trón, a na nej vidno sedieť
15 II |            kožená kniha, Písmo sväté, ako hovoria, rukou samého Metoda
16 II |             hlava jeho nie tak vekom, ako radšej od mnohých starostí
17 II |           shromaždenie to jedno slovo ako iskra potrhlo. ~ „Ja som
18 II |            všetci pri Trenčíne sídu a ako si budeme počínať.“ ~„Ja
19 II |           chcem niečo prehovoriť prv, ako by ste niečo uzavreli.“ ~„
20 II |             naše nechce takých obetí, ako my požadujeme. My známe,
21 II |           záväzky a sľuby svoje – ale ako sa mýlite! Mladosť má seba,
22 II |             obete sú tisíc ráz väčšie ako vaše; a vy teda, mužovia
23 II |             podmienkami také vznešené ako slnko medzi nebeskými hviezdami.
24 III|            Ale najväčšmi zo všetkých, ako hviezdy na širokom nebi,
25 III|                Ich tváre a postavy sú ako hlboké nešťastie, ako by
26 III|              sú ako hlboké nešťastie, ako by z ich pŕs vymrel cit
27 III| spolubojovníkov, ktorí, tými slovami, ako by železom odetí, vystupovali,
28 III|         koníku, vyťahuje krk dohora a ako veštec pozerá dokola hádajúc,
29 III|              i oko jeho sa tak namáha ako ruka nepriateľa skoliť,
30 III|            pozeral Považskou dolinou, ako by dával požehnanie verným
31 III|          nemožno – i hýbu sa napredok ako posvätenci smrti, ktorí
32 III|            pŕs trenčianskych junákov, ako keď sa rozohnatý prúd vĺn
33 III|                až zahviždí v povetrí, ako by ju pálil bozk vychádzajúceho
34 III|               na ich lícach, nejasajú ako obyčajne po víťazstve. ~
35 IV |              uvaľovať na ľud vlastný, ako raňajšia zora čistý, ako
36 IV |              ako raňajšia zora čistý, ako prvý kvet jari nevinný!“ ~„
37 IV |              smrti ukazovali. Zdá sa, ako by sa v tom jednom človeku
38 IV |           Tvoje slová pália duše naše ako hady jedom svojím. Otcovia
39 IV |          obočia, takže len dva blesky ako žihadlá z nich padaly na
40 IV |            hneď s nim na Trenčín!“ ~A ako začal tie slová vyhovárať,
41 IV |             dvere – a dievčina krásna ako obraz oka božieho, krásneho
42 IV |            hlas Stanislava, skríkla a ako splašená srna letela do
43 IV |              zarmútenosti svojej bola ako obraz utrpenia a tým samým
44 IV |            otcovi Dlugošovi, povedala ako by pošepky: ~„Otec môj,
45 IV |               slová jeho, nezaplakala ako ženská, ktorá, uchvátená
46 IV |             nestratila smelosti, ale, ako by nekonečnou dôverou sama
47 IV |               že ty nezahubíš biedne, ako som ja stvorenie.“ ~Po tomto,
48 IV |         Dlugoš, ktorý sa od počiatku, ako ho mali ešte dnes odvádzať
49 IV |           môžbyť, že radšej zahyniem, ako by to urobil! Ale daj mi
50 IV |        preráža; hneď vstane a počúva, ako by počul hlasy, o pomoc
51 IV |                otvor, skoro, skoro!“ ~Ako splašený jeleň skočil Stanislav
52 V  |               hoc o moc nešťastnejší, ako pred takto rokom. Ale duše
53 V  |               svojom mieste podvihne, ako by im chcel v ústrety letieť
54 V  |               prísne, nehovorili hneď ako ľudia, s dobrými novinami
55 V  |           nového?“ spýta sa Sviatoš. „Ako stoja veci naše a naši ľudia
56 V  |                že by bola radšej otca ako jeho vydala v nebezpečenstvo,
57 V  |            ale i veno mu s ním väčšie ako hociktorá nevesta v Tatrách.“ ~„
58 V  |              smraštil sivé obrvy, oči ako dva bodáky oprel na syna
59 V  |               som nepomyslel na inšie ako na vykonanie mojich povinností. –
60 V  |            Hovor, či je cit tvoj taký ako pred takto rokom?“ zas sa
61 V  |             nepomyslel nikdy na inšie ako na rodinu moju. Ale staň
62 VI |               stenami, ktoré ono, hoc ako bije, preboriť nemôže. Vysoká
63 VI |            napälo sa oko Stanislavovo ako orla, za korisťou bažiaceho,
64 VI |           preraziť nepriateľské rady, ako by, keď sa raz vo meno božie
65 VI |              trenčianskej veže na to, ako druhovia jeho padajú, ako
66 VI |             ako druhovia jeho padajú, ako ich nepriateľ obtáča, stíska,
67 VI |         stiahlo mu prsia, lebo videl, ako zástava červeno– biela klesá,
68 VI |         zástava červeno– biela klesá, ako vreští sila nepriateľská.
69 VI |            väznený mládenec sa oprie, ako by v šialenosti, o dvere,
70 VI |              okolo seba, nevediac ani ako, a príde ku spojencom svojim,
71 VI |              svojim, zas len nevediac ako. A tu smutný pohľad zdesí
72 VI |              jeden človek a meno jeho ako iskra hromu prebehne a zbúra
73 Vys|                Jiskra prišiel z Čiech ako ochranca záujmov Ladislava
74 Vys|         popraviť a mladšieho, Mateja, ako rukojemníka odvliekol so
75 Vys|            Pohrobka spravoval Uhorsko ako správca. „Starý Huňad!,
76 Vys|               správca. „Starý Huňad!, ako ho autor menuje, umrel r.