Cap.

 1 I  |                A znáš ty, syn môj, že si dorástol predsavzatiu
 2 I  |      dorástol predsavzatiu svojmu, že nepodľahnú mladé sily tvoje
 3 II |           tejto veci príčina bola, že jednoduchý život národa,
 4 II |          jeho tvár, ktorá ukazuje, že hlava jeho nie tak vekom,
 5 II |            bo vy sami dobre znáte, že my predtým sa skvejúci,
 6 II |        Prešporku; rozpamätajte sa, že tam ležia ruky vaše poodtinané,
 7 II |        ležia ruky vaše poodtinané, že ste tam mnoho, všetko stratili –
 8 II |            národu padlému zabúdať, že ešte niečo iné jesto nad
 9 II |         Priatelia moji! Ja myslím, že som svojím životom  zaslúžil,
10 II |            tvojho, ale pomysli si, že sú tvrdé zákony spolku nášho,
11 II |         ozve sa Milota. „My známe, že sú zákony naše tvrdé! My
12 II |       zákony naše tvrdé! My známe, že náboženstvo naše nechce
13 II |           my požadujeme. My známe, že Boh vštepil lásku do sŕdc
14 II |            náš oslávili. My známe, že slnce nebeské svieti na
15 II |            teplom: ale i to známe, že upadlý ľud náš nemôže sa
16 II |          veku môjho, vy sa bojíte, že by mládenec nemohol dodržať
17 II |            mužovia múdri, myslíte, že pozdvihnutie ľudu nášho,
18 II |            ja som myslel a myslím, že je vzkriesenie života národov
19 II |         duše vaše také závistlivé, že srdcu mladému dopustiť nechcete,
20 II | najsvätejšie držíte? Ale hovoríte, že však môže mládenec i tak
21 II |             môže, ale znať musíte, že to lichotí pýche, že to
22 II |       musíte, že to lichotí pýche, že to pozdvihuje dušu jeho,
23 II |    pozdvihuje dušu jeho, keď vidí, že on je z najlepších, keď
24 II |            najlepších, keď on zná, že kroky jeho sú vymerané.
25 II |     rozohňuje sa duša jeho vidiac, že doniesol za svoje obrazy
26 II |    slovenských’ sú prísne a tvrdé, že za najmenšie prestúpenie
27 II |            pokračuje Trenčiansky, „že kto chce byť údom jeho,
28 II |                Znám!“ ~„A či znáš, že pre každého z nás musí umrieť
29 II |         nás musí umrieť celý svet, že každé pohnutie srdca je
30 II |       pohnutie srdca je zatratené, že láska mládenca je hriech,
31 II |          láska mládenca je hriech, že prsia jeho musia byť oceľové
32 II |           vnadám a krásam ženským, že nikoho z nás ani matka,
33 II |           zas odpovedá Stanislav, „že najmenšieho priestupku odmena
34 II |               Ale pomysli si ešte, že nesmieš nič robiť, čo ti
35 II |            i mojou.“ ~„Pomysli si, že bratstvo naše a Krista,
36 II |      Ukrižovaného, složil prísahu, že sa všetkého odrieka na svete,
37 II |         všetkého odrieka na svete, že chce za kríž a národ všetko
38 II |            národ všetko podstúpiť, že sa chce podrobiť vodcom
39 II |            vodcom v každom ohľade, že zatracuje každé myslenie,
40 III|     nepriateľov. Často sa stávalo, že ľudia, proti nim bojovavší,
41 III|       jedna i druhá strana vedela, že je to spolok „bratov slovenských“.
42 III|           ich všetkých; nazdať sa, že ich silnejší vietor rozviať
43 III|            sa vypínajúci, i videl, že jeho sily zničiť môžu pod
44 III|            kopije, i tisne vojsko, že nemá miesta sa rozšíriť
45 IV |            odrodené, odštiepené. A že sme sa my s cudzími spojili?
46 IV |         cudzími. Ale musíš vedieť, že pomsta je sladká bohom –
47 IV |        vyplnila, a my sme šťastní, že sme to urobili. Teraz si
48 IV |       pokolení budú vás preklínať, že ste ich vy zatratili naveky,
49 IV |           ich vy zatratili naveky, že ste im vy požehnanie otcov
50 IV |           ktorým stojíš, a soznáš, že srdce jeho nie je tvrdé,
51 IV |         vytržení Milena. „Znám ja, že tvoje oko, z ktorého veľkomyseľnosť
52 IV |       čítať v duši Mileny, a viem, že ty nezahubíš biedne, ako
53 IV |           hľadiac do tváre tvojej, že nezatratíš ľúbosť dieťaťa
54 IV |          na premyslenie; môže byť, že skloním krk svoj pred Bohom
55 IV |          pred Bohom tvojím, možno, že zradím spojencov svojich –
56 IV |      spojencov svojich – a môžbyť, že radšej zahyniem, ako by
57 IV |             zasa si líha, mysliac, že je to len výtvor pobúrených
58 IV |         abys’ mala zásluhu u otca, že si ty vydala smrti nádeju
59 IV |    úmysloch otca, a bohovia vidia, že by som, zhliadnuc raz teba,
60 IV |          nenávidím; bohovia vidia, že by som na teba požehnanie
61 V  |  zavraždených druhov mojich vidia, že som čistý od viny, že myslenie,
62 V  |       vidia, že som čistý od viny, že myslenie, konanie moje vždy
63 V  |             Povedzte vodcom vašim, že keď sa pokoria, Dlugoš môže
64 V  |        dcéry svojej, ktorá hovorí, že by bola radšej otca ako
65 V  |     zavolal: ~„Stanislav, či znáš, že si zatratil každý cit útly
66 V  |        úmyslov tvojich? A či znáš, že pre tento cit tvoj zahynuli
67 VII|           šeptal tajomne, potichu, že to ani mesiac, dôverník,
68 Vys|      Matiašov. Pre dvorné intrigy, že si robí nároky na uhorský