Cap.

 1 I  |             zore, vo tmách nočných. Ale zjaví sa tu i tu človek
 2 I  |            som prijal otázku tvoju, ale takto načo ,sa ma spytuješ?
 3 I  |            ľahostajne sa syn opýta, ale vo zvuku jeho slov vidno
 4 I  |    premožený i bolesťou, i zápalom, ale oči mládencove sa zažiaria,
 5 I  |         brániacemu slobodu, nevinu, ale nikdy nepocítivšiemu, čo
 6 I  |             Slávu si môžeš vydobyť, ale nikdy nie šťastie. Syn môj,
 7 II |       ohlušení sa nehýbal k životu. Ale najväčšia tejto veci príčina
 8 II |           svojho vlastného národa. ~Ale nevyhasly ešte iskry túžob
 9 II |    pohanského, Aziatom slúžiaceho – ale tam sa rozličné veci kujú.
10 II |         slovenských, po stoliciach, ale nikto nezná, čo on myslí,
11 II |              nielen bolia obyčajne, ale pália až do najhlbších tajomných
12 II |           Sviatoš a hovorí potichu, ale rezko, slabým hlasom, ale
13 II |           ale rezko, slabým hlasom, ale dôrazne, takže v rečiach
14 II |          tvoje i zápal syna tvojho, ale pomysli si, že sú tvrdé
15 II |      predsavzatia svoje vykonávať – ale nech sám seba, svoju budúcnosť
16 II |   zohrievali jeho iskriacim teplom: ale i to známe, že upadlý ľud
17 II |             záväzky a sľuby svoje – ale ako sa mýlite! Mladosť má
18 II |             za najsvätejšie držíte? Ale hovoríte, že však môže mládenec
19 II |       záväzku vystupovať! No, môže, ale znať musíte, že to lichotí
20 II |       prestojím.“ ~„Dobre, syn môj; ale keď ju neprestojíš?“ ~„Povedali
21 II |        hodil hlavou pyšne dohora. ~„Ale pomysli si ešte, že nesmieš
22 III|             viacej ľudia slovenskí, ale vo vážnom pokoji, s tichou
23 III|        nepriateľom viery a národa. ~Ale najväčšmi zo všetkých, ako
24 III|         tvárach, o ich podujatiach; ale medzi všetkými si ľud najviac
25 III|            do všetkých uhlov sveta, ale srdce v ich prsiach je hrdinské,
26 III|             posilnenie od Trenčína, ale teraz, vidiac rútiaceho
27 III|             smrti, ktorí znajú žiť, ale aj umierať. Ľudstvo Dlugošovo
28 III|        tváre vodcov nepriateľských, ale radosť sa nemaľuje na ich
29 IV |             som na vás váľať jarmo, ale vy ste zradili bohov svojich,
30 IV |       ťažšie spojovať sa s cudzími. Ale musíš vedieť, že pomsta
31 IV |           počula tichý, nenáruživý, ale prísny, až dušu párajúci
32 IV |         nevie, nestratila smelosti, ale, ako by nekonečnou dôverou
33 IV |      zadával cez také mnohé roky!“ ~Ale Milena, nedajúc sa mýliť,
34 IV |                Nehovor mi o tom.“ ~„Ale ťa smiem prosiť o milosť,
35 IV |         vypovie: ~„Dobre, nie tebe, ale tomuto pokladu môjmu kvôli
36 IV |      podvoľujem žiadostiam tvojim – ale mi daj len jeden deň na
37 IV |         zahyniem, ako by to urobil! Ale daj mi deň na premyslenie,
38 IV |          výtvor pobúrených smyslov. Ale zrazu zajajká niekto pri
39 IV |     strachom, neponáhľal sa utekať, ale, skrižujúc ruky na prsiach,
40 V  |         najlepších šuhajoch našich, ale smutnejšie je hovoriť otcovi,
41 V  |     nezhynuli slávne na poli bitky, ale zradou a hanobnou vraždou
42 V  | nešťastnejší, ako pred takto rokom. Ale duše zavraždených druhov
43 V  |          posvätené službe vašej!“ ~„Ale, Stanislav Sviatoslavič,“
44 V  |             stalo, kde sa tu vzali. Ale obrátila sa ich zvedavosť
45 V  |        hanobné posolstvo priniesli; ale naši bratia –“ i kývol plecom. ~
46 V  |             nemáte, smädom prisilí; ale ak sa poddáte, môžu s vami
47 V  |         dieťa svoje dať váš sväzok, ale i veno mu s ním väčšie ako
48 V  |      vykonanie mojich povinností. – Ale súďte po zákone!“ ~„Hovor,
49 V  |           Zamračilo sa mu v očiach, ale duch silný, nepremožený
50 V  |           inšie ako na rodinu moju. Ale staň sa vôľa vaša!“ ~
51 VI |     mladosti v škaredej nečinnosti, ale smutnejšie je vidieť srdce
52 VI |      raňajšieho svetla kraje svoje. Ale sotva raňajšie slnce najvyššie
53 VI |          ťažký meč z ruky, neuteká, ale letí letom sokola na pole
54 VI |        letom sokola na pole bitky. ~Ale tu ani nevídať už synov
55 VI |          kopami nepriateľa pracujú. Ale silný mládenec seká okolo
56 VI |           Sviatoš sa kýva, pracuje, ale rana meča nepriateľského
57 VI |           je junákov trenčianskych, ale rúbu mečom, šliapu koňmi
58 VII|            Beckov padol do ich rúk: ale predsa všetci smútia, bo
59 VII|            meno doplní sily naše!“ ~Ale Stanislava nikto viac v
60 Vys|        krajiny a vnútorného pokoja, ale nie pre výboje za hranice. ~
61 Vys|             stal sa ich postrachom, ale súčasne ochrancom Podunajska