Cap.
1 I | s vekom hynie. Jeho duša je taká slobodná vo svojej
2 I | ktorou, ako sa zdá, teraz je zaneprázdnený, a oddeľuje
3 I | nikdy nepocítivšiemu, čo je sladkosť žitia, čo je krása
4 I | čo je sladkosť žitia, čo je krása prírody, čo je láska
5 I | čo je krása prírody, čo je láska a šťastie. Slávu si
6 II | mienku získať si môže, čo je veľké, pravdivé, vznešené.
7 II | nádeje naše. – Nečestné je vlastnovoľne svoje krky
8 II | druhého poddávať, nečestné je národu padlému zabúdať,
9 II | na Beckove znivočiť, bo je horší nad všetko zlé na
10 II | zemi zahrabaní a ich krv je po poliach prešporských
11 II | jedného mám syna, a ten je napájaný slzami nad pádom
12 II | slzami nad pádom naším, je chovaný nádejou budúcich
13 II | zaľúbením, jeho oči, jeho srdce je ešte nie otupené pre vtoky
14 II | vezme, a tak zásluha jeho je nie veľká, bo v tom nieto
15 II | nezasluhuje najväčších obetí? Teda je věc vaša taká malá, ľahostajná?
16 II | som myslel a myslím, že je vzkriesenie života národov
17 II | dušu jeho, keď vidí, že on je z najlepších, keď on zná,
18 II | že každé pohnutie srdca je zatratené, že láska mládenca
19 II | zatratené, že láska mládenca je hriech, že prsia jeho musia
20 II | odpovedá Trenčiansky, „to je najväčší oheň, najväčšia
21 II | pre človeka – a šťastný je, kto ju stále prestojí.“ ~„
22 II | najmenšieho priestupku odmena je smrť!“ hodil hlavou pyšne
23 II | vodca tvoj nenaloží.“ ~„Ked’ je to pre spásu našu, jeho
24 II | synak, na ten kríž – to je tvoj život budúci!“ ~A Stanislav
25 III| zanechávali pole bitky.– ~Už je viacej nie tajomstvom, čo
26 III| druhá strana vedela, že je to spolok „bratov slovenských“.
27 III| mladistvé čelo, tvár jeho je zrkadlom prísnosti, ktorá
28 III| bitke, a na jeho miesto je Sviatoš vyvolený za pána
29 III| voči s nepriateľmi. On je jediný medzi známymi bratmi
30 III| ale srdce v ich prsiach je hrdinské, dumné. Dlugoš
31 III| ľudia ho opustili, a on je v nepriateľskom kole lapený,
32 III| neodpovedal. ~„Dlugoš, ak ti je život milý, dávaj most dolu
33 IV | ozve sa Stanislav, „už je koniec tvojmu hospodáreniu,
34 IV | nezváľali, im sa nerúhali. Ktože je príčina vášho pádu, mladý
35 IV | cudzími spojili? Oj, keď vám je ťažko teraz znášať utlačovanie,
36 IV | musíš vedieť, že pomsta je sladká bohom – a pomsta
37 IV | daromné sa namáhanie. To je vôľa bohov – a ty čo chceš
38 IV | pošepky: ~„Otec môj, čo ti je?“ ~„Čo mi je, dieťa moje?“
39 IV | môj, čo ti je?“ ~„Čo mi je, dieťa moje?“ povie hlasom
40 IV | soznáš, že srdce jeho nie je tvrdé, tvár jeho je pekná,
41 IV | nie je tvrdé, tvár jeho je pekná, junácka, a nie je
42 IV | je pekná, junácka, a nie je schopná nízkosti – a nízkosť
43 IV | schopná nízkosti – a nízkosť je s nešťastlivými ukrutne
44 IV | zasa si líha, mysliac, že je to len výtvor pobúrených
45 IV | už sa sem valia!“ ~„Čo ti je, deva pobúrená? Stanislav
46 IV | nebojí nebezpečenstva! Čo je zle s ľuďmi mojimi?“ ~„Môj
47 V | Trenčíne, slávnom zámku, je známa palota, v ktorej sa
48 V | vinou jedného muža, a ten je syn môj Stanislav! Starci
49 V | Milota a vypovie: ~"Smutné je počuť také chýry o najlepších
50 V | šuhajoch našich, ale smutnejšie je hovoriť otcovi, v nádejach
51 V | neodpovedal. ~„Hovor, či je cit tvoj taký ako pred takto
52 VI | VI.~Smutno je vidieť zhasínajúcu silu
53 VI | nečinnosti, ale smutnejšie je vidieť srdce junácke pochované
54 VI | preboriť nemôže. Vysoká je veža pyšného Trenčína a
55 VI | umienili si radšej, hoc ich je málo, preraziť nepriateľské
56 VI | zrkadle strieborného Váhu, či je pekne pripravené, prihladené.
57 VI | poli bitky. ~Malá hŕstka je junákov trenčianskych, ale
58 VII| nech vás vedie, a hoc nás je málo, jeho meno doplní sily
59 Vys| obojím“, ktorého symbolom je kalich, odtiaľ – kališníci. ~
|