Cap.

 1 I  |      svojej obrazotvornosti, ako si ten vetrík, ťahajúci sa
 2 I  |           A znáš ty, syn môj, že si dorástol predsavzatiu svojmu,
 3 I  |         krok jeho zastal a prsia si zhlboka oddýchly. „Syn môj,“
 4 I  |        je láska a šťastie. Slávu si môžeš vydobyť, ale nikdy
 5 II |     život národa, rovnakosť ľudu si nevedela vytvoriť hlavu,
 6 II |          všeobecnú mienku získať si môže, čo je veľké, pravdivé,
 7 II |      šepoty mužov tajných, znaky si dávajúcich a hore Považím
 8 II |       viacej ako mládencov. Ruky si spoločne podávajú a stúpajú
 9 II |           Pominuly časy, kde sme si kedysi slobodne ruky na
10 II |         sme sa tu sišli, aby sme si pripomneli dni tie, kde
11 II |          pri Trenčíne sídu a ako si budeme počínať.“ ~„Ja bych
12 II |         syna tvojho, ale pomysli si, že sú tvrdé zákony spolku
13 II |        mužský to koná ľahko., čo si pred seba vezme, a tak zásluha
14 II | zaľúbením na rozhorleného, pyšne si vedúceho syna. ~Ďorď Trenčiansky
15 II |   pozerajúc, pýtal sa ho: ~„A či si už, syn môj, zacítil lásku ?“ ~„
16 II |      pyšne dohora. ~„Ale pomysli si ešte, že nesmieš nič robiť,
17 II |         bude i mojou.“ ~„Pomysli si, že bratstvo naše a Krista,
18 III|  podujatiach; ale medzi všetkými si ľud najviac rozpráva o mládencovi,
19 III|        bratov slovenských“ vedie si vážne, cit mužskosti a statočnosti
20 III|      krásnou dolinou Váhu, kráča si na koníku ku Beckovu – za
21 III|           červeno– biela zástava si zaihrala v povetrí a kríž,
22 III|             Ešte raz ti povedám: si v moci našej, rob, čo ti
23 IV |     nemohli?! „ ~„Nerúhaj sa, bo si už jednou nohou v hrobe
24 IV |     treba ti milosti božej, lebo si zradil krv vlastnú a pomáhals’
25 IV |         že sme to urobili. Teraz si plačte, vzdychajte, my sa
26 IV |    mlčaním. ~Stanislav vydýchnuc si povedal: ~„Mlč, starec šialený!
27 IV |         zlosť sveta, i prekliaty si od otcov našich!“ ~,,O tom
28 IV |         nič iné nechcem, len aby si uznal vinu svoju a dobrovoľne
29 IV |        prvým pocitom a bolesťou, si rady dať nevie, nestratila
30 IV |          s nešťastlivými ukrutne si zahrávať.“ ~„Daj pokoj,
31 IV |        lásku, mladý človeče: veď si mal otca i matku; a kvôli
32 IV |  obrazotvornosť mládencova divné si maľovala obrazy. Duša, bojom
33 IV |       brinkot zbrane; hned’ zasa si líha, mysliac, že je to
34 IV |         chceš vyslobodiť? Ty, čo si pomáhala oslobodiť otca
35 IV |       oslobodiť otca svojho, aby si nás uvrhla do záhuby?“ ~
36 IV |       bolestným hlasom a päsťami si tvár prikrývajúc, vypovedal: ~„
37 IV |          mala zásluhu u otca, že si ty vydala smrti nádeju Slovenska!“ ~„
38 V  |         zase sa ozve Milota, „ty si sa dal vyviesť zo zámku,
39 V  |         zámku, s pomocou ženskou si ušiel – a čis’ pomáhal oslobodiť
40 V  |         pohynuli, i pomyslel som si: I jeden človek, pre nás
41 V  |           Stanislav, či znáš, že si zatratil každý cit útly
42 V  | vypovedal starý Sviatoš i zakryl si líca. ~A Stanislav sa bolestne
43 VI |         Čo majú robiť.I umienili si radšej, hoc ich je málo,
44 Vys|           Pre dvorné intrigy, že si robí nároky na uhorský trón,