Cap.

 1 I  |       okolo Trenčína; druhý starý, s bradou šedivou, so shrbeným
 2 I  |        neohraničil ten súzvuk duše s celou prírodou, ktorý s
 3 I  |            s celou prírodou, ktorý s vekom hynie. Jeho duša je
 4 I  |          ani neznajúc ako, teší sa s celým šírym svetom. Starec
 5 I  |         ani slova, ako by staroba, s mladosťou sa nerozumejúc,
 6 II |            sjednotily sily národné.S druhej strany kresťanstvo,
 7 II |         sily naše,“  vstanúc povie s ľavej strany jeden starec, „
 8 II |       nemohol. Tvoj Stanislav môže s nami bojovať, môže predsavzatia
 9 II |           veľké. Avšak keď mladosť s mnohými ťažkosťami chce
10 II |          čo by ťa pálili, čo by čo s tebou robil nepriateľ, zaprieť
11 II |            na to, čo sa nesrovnáva s prísahou jeho. ~Keď bolo
12 III|   slovenskí, ale vo vážnom pokoji, s tichou mysľou povstávajú
13 III|        čarom zaujatí, ustupovali a s krikom zanechávali pole
14 III| starešinstvo, na Trenčíne sediace, s ľúbosťou pozeralo na svojho
15 III|             keď sa vidí zoči– voči s nepriateľmi. On je jediný
16 III|          jeho syn, dumne pozerajúc s túžbou nekonečnou hore tou
17 III|    konníctvo odpredku, pechota zas s bokov kôpku ľudí trenčianskych
18 III|    vrcholku červeno– bielu zástavu s dvojitým krížom, ktorý vzbudzoval
19 IV |         odštiepené. A že sme sa my s cudzími spojili? Oj, keď
20 IV |            bolo ťažšie spojovať sa s cudzími. Ale musíš vedieť,
21 IV |       sveta, a duše synov vašich i s tisícerom pokolení budú
22 IV |            viac nepomôže.“ ~Dlugoš s úsmechom zamumlal: „Nespomôže,
23 IV |       slovo: ~„Sviažte ho – a hneď s nim na Trenčín!“ ~A ako
24 IV |            nízkosti – a nízkosť je s nešťastlivými ukrutne si
25 IV |            Skoro, poď, utekaj, zle s tebou tu i s ľuďmi tvojimi!
26 IV |           utekaj, zle s tebou tu i s ľuďmi tvojimi! Skoro, skoro,
27 IV |          nebezpečenstva! Čo je zle s ľuďmi mojimi?“ ~„Môj otec
28 IV |          kebys’ vedela, čo zahynie s pádom naším, koľko století
29 IV |   žalostným pozorom a vypovedal: ~„S Bohom ostaň, ty ruža sveta
30 IV |     rozpamätaj sa na Stanislava!“ ~S tým zmizol. ~
31 V  |            vyvýšenom stolci vidieť s hlavou svesenou starého
32 V  |           pobúrené, na každý výjav s úzkosťou sa dívajúce. ~„
33 V  |        službe rodov svojich, ktorí s mysľou pokojnou robili pevné
34 V  |           sa dal vyviesť zo zámku, s pomocou ženskou si ušiel –
35 V  |         nehovorili hneď ako ľudia, s dobrými novinami prišlí,
36 V  |            ale ak sa poddáte, môžu s vami podľa milosti, a k
37 V  |          váš sväzok, ale i veno mu s ním väčšie ako hociktorá
38 VI |         tam, kde sa sídeme spolu – s Bohom!“ ~Spodná čeľusť sa
39 VII|           ruku dohora i hovoril: ~„S Bohom, doliny moje, i vy
40 VII|   bystrotoké i vy hrady staroveké, s Bohom! Zašumte niekedy budúcim
41 VII|         očakávali deň vzkriesenia. S Bohom, s Bohom! ~
42 VII|          deň vzkriesenia. S Bohom, s Bohom! ~
43 Vys|       Pohrobkovej smrti SziIádi sa s vojskom pričinil o to, aby