Cap.

 1 I  | vlastných najútlejších citoch: a to všetko za myšlienku jednu,
 2 I  |         prijatý? Vidíš, syn môj, to sú tie veci, ktoré ti odnímu
 3 I  |         ktoré ti odnímu slobodu, to sú tie veci, ktoré ťa vytrhnú
 4 I  |        spomôcť nemôžeš. Pozri na to zapadajúce slnce: tak zhasla
 5 I  |         zhasla sláva naša. A ako to slnce po dlhej noci zase
 6 II |          aké spasiteľné, lebo sa to len dlhými bojmi, dlhým
 7 II |          pravdivé, vznešené. Tak to bolo i na Slovensku. Mnohým
 8 II |      dozvedieť nemohol – lebo sa to všetko robilo tajne, skryte,
 9 II |         skryte, potichu. A nikto to nevyzradil, iba ak slávik
10 II |      nezná, čo on myslí, lebo sa to oznamuje zprvu len najbližším
11 II |         naším; i načo by som vám to spomínal? Nejdem spomínať
12 II |         hlavy; celé shromaždenie to jedno slovo ako iskra potrhlo. ~ „
13 II |          iskriacim teplom: ale i to známe, že upadlý ľud náš
14 II |     zápalu. Staroba a vek mužský to koná ľahko., čo si pred
15 II |          ťažkosťami chce vykonať to, čo vykonáva vek mužský,
16 II |        môže, ale znať musíte, že to lichotí pýche, že to pozdvihuje
17 II |          že to lichotí pýche, že to pozdvihuje dušu jeho, keď
18 II |         nechcem o nej vedieť!“ ~„To nesmieš povedať,“ zas odpovedá
19 II |       zas odpovedá Trenčiansky, „to je najväčší oheň, najväčšia
20 II |        tvoj nenaloží.“ ~„Ked’ je to pre spásu našu, jeho vôľa
21 II |    myslenie, každé pomyslenie na to, čo sa nesrovnáva s prísahou
22 II |      Pozri, synak, na ten kríž – to je tvoj život budúci!“ ~
23 II |    svätosťou okamženia vyvolá: ~„To bude život môj!“ ~Stanislav
24 III|     viacej nie tajomstvom, čo sú to za mužovia, už i jedna i
25 III|       druhá strana vedela, že je to spolok „bratov slovenských“.
26 III|      nepriateľov, ktorí, počujúc to meno, sa obzerali, od ktorej
27 III|       len z obyčaje bojuje, lebo to bolo zákonom bratstva slovenského,
28 IV |         a my sme šťastní, že sme to urobili. Teraz si plačte,
29 IV |        ich daromné sa namáhanie. To je vôľa bohov – a ty čo
30 IV |   nijakého víťaza! Čo som robil, to som robil; nepotrebujem
31 IV |          radšej zahyniem, ako by to urobil! Ale daj mi deň na
32 IV |      času na Beckove.“ ~„Urob mu to, urob mu to, ked’ nie preňho,
33 IV |              Urob mu to, urob mu to, ked’ nie preňho, mne kvôli
34 IV |          si líha, mysliac, že je to len výtvor pobúrených smyslov.
35 IV |       pádom naším, koľko století to nevystaví, čo táto chvíľa
36 V  |          našich naveky zakopané! To sa stalo vinou jedného muža,
37 VI |        či vinou, či bez viny, on to sám vie najlepšie. ~Stojí
38 VI |  dorážajúci. ~Dlugoš, čo sľúbil, to splnil. ~A na Trenčíne sa
39 VI |      díva z trenčianskej veže na to, ako druhovia jeho padajú,
40 VII|      šeptal tajomne, potichu, že to ani mesiac, dôverník, nočný
41 Vys|          sa s vojskom pričinil o to, aby bol zajatý Matiaš zvolený
42 Vys|            a všetkým, ktorých sa to týka. ~moháčsky pád –  osudná