Cap.

 1 I  |           okolo Váhu nerozumejú tomu, čo k nim hučí všehomír vo zjaveniach
 2 I  |              oddeľuje ho od všetkého, čo ho obtočuje. ~Idú tak hore
 3 I  |             ale nikdy nepocítivšiemu, čo je sladkosť žitia, čo je
 4 I  | nepocítivšiemu, čo je sladkosť žitia, čo je krása prírody, čo je
 5 I  |           žitia, čo je krása prírody, čo je láska a šťastie. Slávu
 6 II |      všeobecnú mienku získať si môže, čo je veľké, pravdivé, vznešené.
 7 II |          stoliciach, ale nikto nezná, čo on myslí, lebo sa to oznamuje
 8 II |              na ktorých sedia starci, čo mnoho pamätajú, ktorí žili
 9 II |            môže. Mládenec ešte nezná, čo ho potká v živote, on hľadí
10 II |            vek mužský to koná ľahko., čo si pred seba vezme, a tak
11 II |           ťažkosťami chce vykonať to, čo vykonáva vek mužský, jej
12 II |           seba donieslo na obeť tomu, co vy za najsvätejšie držíte?
13 II |           ešte, že nesmieš nič robiť, čo ti vodca tvoj nenaloží.“ ~„
14 II |               bratstvo naše a Krista, čo by ťa pálili, čo by čo s
15 II |              Krista, čo by ťa pálili, čo by čo s tebou robil nepriateľ,
16 II |                čo by ťa pálili, čo by čo s tebou robil nepriateľ,
17 II |             shromaždeniu, opýta sa: ~„Čo vy myslíte, priatelia moji ?“ ~
18 II |               každé pomyslenie na to, čo sa nesrovnáva s prísahou
19 III|             je viacej nie tajomstvom, čo sú to za mužovia, už i jedna
20 III|        povedám: si v moci našej, rob, čo ti kážem – nečakaj súdu
21 IV |         svätostí, zlorečili ste tomu, čo oni vzývali, nohami ste
22 IV |          smejú, bo ked’ ste nad tými, čo vás za toľko sto rokov chránili,
23 IV |               To je vôľa bohov – a ty čo chceš odo mňa ?“ ~A mužovia
24 IV |        nijakej moci, nijakého víťaza! Čo som robil, to som robil;
25 IV |           počty skladať. Rob so mnou, čo chceš.“ ~„Ja nič iné nechcem,
26 IV |       pozdvihnúc hlavu, riekol: „Rob, čo chceš; ja neodpovedám na
27 IV |               by pošepky: ~„Otec môj, čo ti je?“ ~„Čo mi je, dieťa
28 IV |                Otec môj, čo ti je?“ ~„Čo mi je, dieťa moje?“ povie
29 IV |              Tvoj otec musí napraviť, čo v živote svojom pokazil,
30 IV |            skoro, už sa sem valia!“ ~„Čo ti je, deva pobúrená? Stanislav
31 IV |             sa nebojí nebezpečenstva! Čo je zle s ľuďmi mojimi?“ ~„
32 IV |              ma chceš vyslobodiť? Ty, čo si pomáhala oslobodiť otca
33 IV |      vypovedal: ~„Och, kebys’ vedela, čo zahynie s pádom naším, koľko
34 IV |           koľko století to nevystaví, čo táto chvíľa znivočila!“ ~
35 V  |             abys’ ty ujsť mohol?“ ~„A čo by som ja už bol spomohol?“
36 V  |               letieť i spýtať sa ich, čo sa stalo, kde sa tu vzali.
37 V  |         nesmelo pohliadali dookola. ~„Čo nesiete nového?“ spýta sa
38 V  |          hlasu jeho, i vypovedal: ~„A čo mu zákon sľuboval za najmenšie
39 VI |             nemu dorážajúci. ~Dlugoš, čo sľúbil, to splnil. ~A na
40 VI |              sa radia už včasne ráno, Čo majú robiť.I umienili si
41 VII|               následky činov ruských, čo v slepote svojej a nenávisti
42 VII|          ruský vyhladzúvajú nevediac, čo robia – i skúpal bledú tvár