Cap.

 1 I  |           búrlivým tokom ich napomína k životu, prebudeniu. Kto
 2 I  |              Váhu nerozumejú tomu, čo k nim hučí všehomír vo zjaveniach
 3 I  |     neznajúcim vôľu všehomíra, hovorí k nim dcérou svojou, krásnou
 4 I  |           prebúdzajúci. ~Dolinou Váhu k hrdému Trenčínu ponáhľajú
 5 I  |           ohliada po okolí, všetko ho k sebe vábi, všetko ho k sebe
 6 I  |             ho k sebe vábi, všetko ho k sebe ťahá, lebo v prsiach
 7 II |             prvom ohlušení sa nehýbal k životu. Ale najväčšia tejto
 8 II |             napomínal, povzbudzoval – k čomu nikto sa dozvedieť
 9 II |           predsa i nekonečnou dôverou k nemu byť obráteným. ~Začal
10 II |             hradoch, keď chceme srdce k srdcu hovoriť. Mužovia slovenskí!
11 II |                odrastený bujný junák, k vám a pýta vás, aby ste
12 II |           tvrdými sľubmi nezaväzovali k udržovaniu veci našej, ktorý
13 II |             nemôže sa ináč pozdvihnúť k hodnosti svojej, iba keď
14 II | veľkomoravskej!“ ~Tu pristúpi bližšie k stolu mladý Stanislav, podoprie
15 II |              ktorí sa nezdajú byť ani k tomu, ani k tamtomu odhodlaní.
16 II |           nezdajú byť ani k tomu, ani k tamtomu odhodlaní. Potom
17 II |               a kývnuc rukou, zavolal k sebe Stanislava, ktorý,
18 III|        Beckove ešte stojí, privinujúc k sebe ostatky svojich verných
19 III|             koni popredku ponáhľal sa k Váhu, a na pltiach Dlugošových
20 III|              na druhú stranu, prišiel k Beckovu. Vrátnik nespúšťal
21 IV |            šťastná predošlosť ozývala k synom nešťastlivým. A Dlugoš
22 IV |           priviedol spojencov svojich k tomu, aby, zanechajúc cudzích,
23 IV |              aby, zanechajúc cudzích, k svojim národovcom sa pritúlili
24 IV |              okamžení, a pritú1iac sa k otcovi Dlugošovi, povedala
25 IV |               nekonečnou dôverou sama k sebe, k celému svetu naplnená,
26 IV |       nekonečnou dôverou sama k sebe, k celému svetu naplnená, ostala
27 IV |                 Po tomto, obrátiac sa k otcovi, povie: ~„Otec, poddaj
28 IV |            matku; a kvôli mojej láske k starému otcovi ho prepustíš –
29 IV |               zachmúril, teraz pomaly k sebe prichádzať začína i
30 IV |               dal sa viesť, až prišli k otvoru tajnému. Tu vtislo
31 V  |             slávny, teraz obžalovaný, k odpovedi zvaný. A strašné
32 V  |               s vami podľa milosti, a k tomu sa ešte so smiechom
33 V  |               od mladi napájal láskou k rodinám svojim, i vychovával
34 V  |               svojim, i vychovával ho k obeti pre ľud svoj nešťastný,
35 VI |      ozbrojencov, i počul temný hrmot k nemu dorážajúci. ~Dlugoš,
36 VI |          starec zhliadne syna svojho, k nemu prichádzajúceho. I
37 VII|             pole bitky a tam. kľaknúc k jednému mŕtvemu telu, čosi