Cap.

 1 I  | rozprávajúcou. Mládenec sa ohliada po okolí, všetko ho k sebe
 2 I  |           dolu dolinou Váhu, lieta po okolí, a ani neznajúc ako,
 3 I  |          časov! Syn môj, pozri len po tom okolí!“ ~„Načo, otec
 4 I  |     utlačovať jeho žiadosti, musíš po všetkom šliapať svojimi
 5 I  |            svojimi nohami, a hoc i po vlastných najútlejších citoch:
 6 I  |         sláva naša. A ako to slnce po dlhej noci zase vstane,
 7 II |                                II.~Po boji pri Prešporku, kde
 8 II |            tichých letných nociach po šumiacich horách, zhľadúval
 9 II |         pevnosti, rozosiela poslov po okoliach slovenských, po
10 II |           po okoliach slovenských, po stoliciach, ale nikto nezná,
11 II |          musíme skrývať a zavierať po pevných hradoch, keď chceme
12 II |            nas deň sily našej?“ ~A po celej  priestrannej  palote
13 II |        zemi zahrabaní a ich krv je po poliach prešporských rozstriekaná;
14 II |             a starý Sviatoš pozerá po ich sklopených očiach. ~
15 II |          naše ďalej nesiahajú, len po navrátenie slávy veľkomoravskej!“ ~
16 II |            Ďorď Trenčiansky pozerá po svojich priateľoch, ktorí
17 III|           nevídaný duch sa objavil po údoliach slovenských. Kde
18 III|        niekoľko mužov, ktorí sa už po zraku poznali a v najväčšej
19 III|              Od vysokých Tatier až po Sávu sa povesť rozlietla
20 III|            Považskú od Trenčína až po Dunaj od nepriateľov, a
21 III|      poslali siedmi vodcovia, dolu po Uhorsku a Bulharsku panstvo
22 III|           sa v tisícich klobúčkoch po širošírej hladine. A teraz
23 III|            hlavu Stanislav, pozerá po svojich a volá „Za mnou!“
24 III|      lícach, nejasajú ako obyčajne po víťazstve. ~Stanislav dal
25 III|          boku mu visiacu, zatrúbil po svojom spôsobe, most sa
26 IV |            ako som ja stvorenie.“ ~Po tomto, obrátiac sa k otcovi,
27 IV |        Búrlivá, čierna noc nastala po bitke i po súde beckovskom;
28 IV |      čierna noc nastala po bitke i po súde beckovskom; vietor
29 IV |            povetrím temnej chodby, po prvý raz sa spamätal, a
30 V  |            Starci slovenskí, súďte po zákone!“ ~Vstane odprava
31 V  |         bratia –“ i kývol plecom. ~Po malej chvíli rozprával ďalej: ~„
32 V  |            povinností. – Ale súďte po zákone!“ ~„Hovor, či pravda,
33 V  |            ticho odpovedá: ~„Súďte po zákone!“ ~A na tvári otca
34 VII|        krajoch našich nevidel. ~* ~Po bitke pri Trenčíne, keď
35 Vys|            titul. ~Alžbeta – vdova po Albrechtovi Ha;bsburskom,
36 Vys|    Sziládiho, ujca Huňadiho synov. Po náhlej Pohrobkovej smrti